Alternatíva pre Nemecko (AfD) podľa exit pollov vysielača ARD (inštitút Infratest dimap) zvíťazila vo voľbách do krajinského snemu v Sasku-Anhaltsku so ziskom 44,5 % hlasov — nárast o 23,5 percentuálneho bodu oproti minulým voľbám v roku 2021. Vládnuca stredopravá CDU pod vedením kancelára Friedricha Merza sa prepadla na 18,5 % (pokles o 18,5 bodu), teda menej ako polovicu zisku AfD.
Ostatné strany skončili podľa exit pollu takto: Linke 9,5 % (pokles o 1,5 bodu), Zelení 9 % (nárast o 3 body), SPD 8 %, nové hnutie BSW 5 % a FDP len 2 % (pokles o 4 body, teda pod hranicou na vstup do snemu).
AfD tak podľa doterajších čísel tesne nezíska absolútnu väčšinu, výsledok sa však počas večera mohol ešte meniť podľa priebežného spočítavania hlasov. Líder AfD v Sasku-Anhaltsku Ulrich Siegmund výsledok označil za historický: "Dosiahli sme presne to, čo sme chceli dosiahnuť. Napísali sme v tejto spolkovej krajine históriu." Spolulíderka AfD na federálnej úrovni Alice Weidelová výsledok tiež označila za "historický", ktorý strane dáva jasný mandát vládnuť — zatiaľ však nie je jasné, či sa jej podarí zostaviť vládu, keďže ostatné strany dlhodobo odmietajú spoluprácu s AfD (takzvaný "firewall").
Krajinský líder CDU Sven Schulze sa v prípade potvrdenia výsledku bude podľa doterajších reakcií snažiť zostaviť viacstranícku koalíciu, ktorá by AfD od moci udržala mimo. AfD podľa doterajšej analýzy ťaží najmä z nostalgie po bývalom komunistickom východnom Nemecku a z pretrvávajúcej nespokojnosti s rozdielmi v bohatstve medzi východom a západom krajiny, viac ako tri desaťročia po páde Berlínskeho múru.
Výsledok predstavuje výrazný politický zlom pre Nemecko a testuje odolnosť takzvaného "firewallu", ktorým sa mainstreamové strany dlhodobo bránia akejkoľvek spolupráci s AfD — s dosahom na celoeurópsku debatu o postupujúcej sile krajnej pravice a stabilite najväčšej ekonomiky EÚ.