Na tento problém upozornil 23. októbra komentátor Josef Urschitz v rakúskom denníku Die Presse. Tvrdí, že politika by sa mala pripraviť na možnú zmenu financovania štátu, ak AI výrazne pretvorí trh práce. Jeho text je komentár: neoznamuje už vzniknutý daňový výpadok spôsobený umelou inteligenciou.
Mechanizmus je pomerne jednoduchý. Zamestnanecká mzda prináša štátu daň z príjmu a sociálne odvody. Ak firma dosiahne rovnaký alebo vyšší výkon s menším počtom ľudí, časť vytvorenej hodnoty sa môže presunúť do jej zisku. Štát z neho môže vybrať dane, no výsledok závisí od daňových pravidiel, sídla firmy aj od toho, či vyššia produktivita vytvorí nové pracovné miesta a príjmy.
Britský Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť skúmal modelový scenár, v ktorom klesne podiel miezd na ekonomickom výkone. Pri nezmenenom HDP a daňových sadzbách v ňom vychádzali príjmy štátu takmer o štyri percentuálne body HDP nižšie než v základnom scenári. Úrad zdôrazňuje, že ide o zjednodušený výpočet s veľkou neistotou, nie o odhad, koľko peňazí Británia skutočne stratí. Číslo nemožno preniesť na Slovensko.
Výpadok navyše nie je nevyhnutný. Výskum publikovaný v časopise Oxford Economic Papers skúmal skoršie vlny automatizácie v 19 európskych krajinách vrátane Slovenska. Zistil, že vzťah medzi automatizáciou a daňovými príjmami sa v čase menil; negatívne účinky pozorované v skoršom období sa neskôr oslabili. Dnešná generatívna AI sa však od vtedajších technológií líši, preto tento výsledok sám osebe nepredpovedá jej dopad.
Jedným z návrhov v diskusii je osobitná „daň z robotov“ či AI. Medzinárodný menový fond pred plošnou daňou z AI varuje: podľa neho by sa ťažko nastavovala a mohla by brzdiť užitočné investície. Za dôležitejšie považuje preskúmať daňové zvýhodnenia, ktoré podporujú nahrádzanie práce, a schopnosť štátov zdaňovať príjmy z kapitálu.
Pre Slovensko je otázka konkrétna: dane a odvody z práce tvoria podstatnú časť financovania verejných služieb a sociálneho systému. Či AI tieto príjmy oslabí, alebo vyššou produktivitou pomôže vytvoriť nové, závisí od jej skutočného využitia vo firmách a od budúcich rozhodnutí štátu. Tvrdenie o „masívnom výpadku“ je dnes scenárom, nie potvrdeným výsledkom.