Alibaba na svojej konferencii Apsara v čínskom Hangzhou predstavila ďalšiu generáciu vlastných procesorov pre umelú inteligenciu. Zhenwu V900 vyvinula polovodičová divízia T-Head a generálny riaditeľ Alibaby Eddie Wu ho označil za momentálne najvýkonnejší AI čip vyvinutý v Číne. Podľa údajov spoločnosti má dosahovať približne trojnásobný výkon v porovnaní s predchádzajúcim modelom Zhenwu M890. Ide však zatiaľ predovšetkým o údaje výrobcu a komplexné nezávislé benchmarky, ktoré by umožnili presné porovnanie s najnovšími akcelerátormi Nvidie, zatiaľ nie sú verejne dostupné.
Alibaba chce V900 používať nielen jednotlivo, ale najmä vo veľmi veľkých výpočtových systémoch. Firma uvádza, že jej architektúra má umožniť vytvárať clustre až s 500-tisíc procesormi pracujúcimi spoločne. Takéto rozsiahle systémy sú potrebné najmä pri trénovaní čoraz väčších modelov umelej inteligencie, kde už výkon jedného čipu nie je rozhodujúci – rovnako dôležitá je rýchlosť komunikácie medzi tisíckami procesorov, dostupnosť pamäte, spotreba energie a softvér schopný celý systém efektívne riadiť. Masová výroba a komerčné nasadenie V900 sú podľa zverejneného plánu očakávané v prvom štvrťroku 2027.
Ambície Alibaby však siahajú oveľa ďalej ako k samotnému čipu. Firma uviedla, že pripravuje ďalšie generácie modelov Qwen s veľkosťou približne 5 až 10 biliónov parametrov. Pre porovnanie, jej súčasný veľký model Qwen3.8-Max má približne 2,4 bilióna parametrov. Samotný počet parametrov pritom automaticky neznamená kvalitnejší alebo inteligentnejší model. Výsledok závisí aj od architektúry, tréningových dát, spôsobu učenia a množstva výpočtového výkonu, ktorý je pri tréningu k dispozícii.
Práve výpočtová infraštruktúra je ďalšou časťou stratégie. Alibaba Cloud chce do roku 2032 zvýšiť celkovú prevádzkovanú kapacitu dátových centier na viac ako 20 gigawattov. Ide o mimoriadne veľké číslo – jeden gigawatt predstavuje miliardu wattov elektrického výkonu. Údaj však nemožno jednoducho považovať za nepretržitú spotrebu elektriny Alibaby. Ide o plánovanú kapacitu infraštruktúry, ktorej skutočná spotreba bude závisieť od vyťaženia dátových centier a ďalších faktorov. Firma už skôr oznámila, že počas troch rokov plánuje investovať do AI a cloudovej infraštruktúry viac ako 380 miliárd jüanov, približne 53 miliárd dolárov.
Celý projekt má aj výrazný geopolitický rozmer. Spojené štáty v posledných rokoch postupne obmedzovali export najvýkonnejších AI čipov a súvisiacich technológií do Číny. To vytvorilo silný tlak na čínske spoločnosti, aby budovali vlastné alternatívy k produktom Nvidie a ďalších amerických výrobcov. Alibaba nie je jediná – vlastné AI procesory intenzívne rozvíja aj Huawei a ďalšie čínske firmy. V900 je preto vhodnejšie vnímať ako súčasť dlhodobej čínskej snahy o technologickú sebestačnosť než ako jednoduchú priamu náhradu najnovších čipov Nvidie. Po predstavení nového čipu a ďalších plánov akcie Alibaby v Hongkongu vzrástli približne o 5 %.
Čo to znamená pre Európu
Vzostup čínskych AI čipov automaticky neznamená, že Európa začne byť namiesto Spojených štátov závislá od Číny. Európska únia má dnes problém predovšetkým v tom, že nemá vlastný kompletný ekosystém najpokročilejších AI procesorov. Európska komisia vo svojich podkladoch k Chips Act 2.0 konštatuje, že Únia je pri špičkových procesoroch výrazne závislá od zahraničných návrhov a výrobných kapacít. V oblasti najpokročilejších čipov ide najmä o americké návrhy a výrobu v Ázii, predovšetkým na Taiwane a v Južnej Kórei.
EÚ preto pripravuje Chips Act 2.0 a ďalšie opatrenia, ktorých cieľom je podporiť vlastný návrh AI akcelerátorov, pokročilú výrobu a výpočtovú infraštruktúru. Pre Slovensko je téma dôležitá skôr nepriamo: AI služby, cloudové platformy a priemyselné systémy používané slovenskými firmami budú závisieť od toho, aké čipy a dátové centrá budú dostupné na európskom trhu. Ak sa technologický svet bude ďalej deliť na americký a čínsky ekosystém, Európa bude musieť riešiť nielen cenu a výkon, ale aj bezpečnosť dodávok a technologickú závislosť. Zhenwu V900 preto zatiaľ nie je dôkazom, že Čína Nvidiu dobehla. Je však ďalším signálom, že súboj o základnú infraštruktúru umelej inteligencie sa už neodohráva len medzi jednotlivými firmami, ale čoraz viac medzi celými technologickými ekosystémami.