Za prudkým rastom ziskov stojí najmä nedostatok rafinovaných palív. Vojna s Iránom obmedzila časť produkcie a exportu z Blízkeho východu, ukrajinské útoky poškodili ruské rafinérie a napätie zostáva aj pri dodávkach z Číny. Výsledkom je situácia, keď samotnej ropy nemusí byť kritický nedostatok, ale kapacita vyrábať z nej naftu, benzín či letecké palivo je výrazne obmedzenejšia.
Kľúčovým ukazovateľom sú takzvané rafinérske marže alebo crack spreads – rozdiel medzi cenou nakúpenej ropy a hodnotou palív, ktoré z nej rafinéria vyrobí. Tie sa v USA dostali na mimoriadne vysoké úrovne. V treťom štvrťroku sa marža pri nafte pohybovala okolo 118 dolárov za barel a pri benzíne približne 60 dolárov. Takéto podmienky dávajú rafinériám silnú motiváciu prevádzkovať závody takmer na maximálny výkon.
Americké rafinérie preto v posledných mesiacoch pracovali s využitím kapacity okolo 96 %. Produkcia aj export rafinovaných palív vzrástli a Spojené štáty pomáhajú vypĺňať medzeru po výpadkoch dodávok z iných regiónov. Zároveň však klesajú domáce zásoby destilátov, medzi ktoré patrí najmä nafta. Americká EIA očakáva, že tieto zásoby zostanú pod päťročným minimom aj počas veľkej časti roka 2027.
Na vysokých maržiach výrazne zarábajú spoločnosti ako Valero, Marathon Petroleum či Phillips 66. Phillips 66 napríklad za druhý štvrťrok vykázal čistý zisk približne 3,8 miliardy dolárov oproti 877 miliónom dolárov pred rokom. Samotná rafinérska divízia zarobila viac než 3 miliardy dolárov a realizované marže sa viac než zdvojnásobili.
Situácia však vyvoláva aj politický tlak. Časť demokratických zákonodarcov presadzuje mimoriadnu daň z neočakávaných ziskov, zatiaľ čo niektorí republikáni žiadajú obmedzenie exportu nafty, aby sa väčší objem paliva udržal na americkom trhu. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa zákaz exportu nafty zvažuje, ale zatiaľ ho nezaviedla.
Rafinérsky priemysel proti takémuto zásahu namieta. Tvrdí, že vysoké ceny nevznikli umelým obmedzovaním produkcie, ale kombináciou vojnových výpadkov, nízkych globálnych zásob a nedostatku voľnej rafinérskej kapacity. Odborníci zároveň upozorňujú, že zákaz exportu by mohol narušiť existujúce obchodné toky a v niektorých regiónoch dokonca zvýšiť ceny.
Pre Európu je vývoj dôležitý preto, že americké rafinérie sa po obmedzení ruských dodávok stali významným zdrojom nafty a ďalších palív. Ak by Washington export obmedzil, tlak na európske ceny by sa mohol ešte zvýšiť. V EÚ už priemerná cena nafty dosiahla približne 2,24 eura za liter a vlády diskutujú aj o možnom uvoľnení núdzových zásob.
Súčasná situácia preto ukazuje zvláštny paradox energetickej krízy. Spotrebitelia a dopravcovia platia rekordné ceny, zatiaľ čo spoločnosti schopné premieňať ropu na nedostatkové palivá dosahujú mimoriadne vysoké zisky. Pokiaľ zostane globálna rafinérska kapacita napätá a vojnové výpadky budú pokračovať, tento rozdiel môže pretrvávať aj v ďalších mesiacoch.