Veľké technologické spoločnosti financujú časť výdavkov na umelú inteligenciu vydávaním dlhopisov. Takto získané peniaze smerujú napríklad do dátových centier a výpočtovej infraštruktúry. Dlhopis je pre firmu pôžička od investorov: musí im vyplácať úrok a v dohodnutom termíne splatiť istinu.
Rastúce objemy vyvolávajú obavy, že veľké emisie technologických firiem pohltia časť peňazí, ktoré by investori inak poskytli ďalším dlžníkom. ECB upozorňuje aj na obmedzenia investičných portfólií: ak v nich pribúdajú technologické dlhopisy, niektorí správcovia môžu mať menej priestoru na nákup iných cenných papierov.
Zatiaľ však treba rozlišovať medzi možným rizikom a pozorovaným výsledkom. Podľa analýzy ECB bol dopyt po dlhopisoch firiem z eurozóny aj počas prvej vlny veľkých technologických emisií silný. V zázname zo septembrového zasadnutia centrálna banka uviedla, že trh vyšší objem emisií amerických technologických spoločností absorboval bez viditeľného zhoršenia podmienok financovania ostatných emitentov.
Signály rastúcej opatrnosti sa prejavujú najmä pri samotných dlhoch spojených s AI. Reuters v septembri opísal, že investori pri niektorých takýchto emisiách požadujú výhodnejšie podmienky. Všímajú si veľkosť plánovaných výdavkov, možnosť ďalšieho zadlžovania aj to, kedy začnú investície do infraštruktúry prinášať výnosy.
Vývoj sa navyše nemusí uberať rovnomerne. Podľa údajov Morgan Stanley, ktoré citoval Financial Times, dosiahlo globálne vydávanie dlhu spojeného s AI v septembri 23 miliárd dolárov, menej než polovicu augustového objemu. Údaj zahŕňa verejné dlhopisy aj súkromné transakcie, preto ho nemožno vydávať za objem samotných verejne obchodovaných dlhopisov.
Pre európske firmy a investorov bude dôležité sledovať, či ďalšie veľké emisie zvýšia úroky aj dlžníkom mimo technologického sektora. Súčasné údaje však neukazujú, že by ich AI už vytlačila z trhu. Otázka z titulku videa Bloombergu tak zostáva otvorená.