Voľby sa konali 4. októbra 2026; spoločné vyhlásenie šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallasovej a komisárky pre rozširovanie Marty Kosovej bolo zverejnené 6. októbra. Únia v ňom nevyhlasuje víťazov ani nehodnotí hlasovanie ako bezchybné. Opiera sa o predbežné závery pozorovateľov OBSE, podľa ktorých mohli kandidáti vo všeobecnosti osloviť voličov a samotný volebný deň prebehol usporiadane. Zároveň upozorňuje na technické ťažkosti, zložité postupy a prípady, v ktorých nebolo dostatočne zabezpečené tajomstvo hlasovania.
Bosna a Hercegovina pri týchto voľbách prvýkrát použila volebné technológie v celej krajine. Ich cieľom bolo obmedziť dlhodobé pochybnosti o totožnosti voličov a správnosti sčítavania. Podľa pozorovateľov však prípravu sprevádzali oneskorené dodávky zariadení, málo času na skúšky a nedostatočné školenie časti personálu. Nové systémy tak priniesli aj komplikácie, ktoré bude potrebné vyhodnotiť pred ďalším hlasovaním.
Predbežné výsledky volieb do trojčlenného predsedníctva ukazovali vedenie sociálneho demokrata Denisa Bećirovića v súboji o bosniacke miesto, Darijany Filipovićovej o chorvátske miesto a Željky Cvijanovićovej o srbské miesto. Voliči rozhodovali aj o parlamentoch a ďalších orgánoch na viacerých úrovniach. Tieto údaje nie sú konečnými potvrdenými výsledkami. Európska únia preto svoju výzvu na vytvorenie nových orgánov výslovne viaže na ich úradné potvrdenie.
Práve zostavovanie moci je v Bosne a Hercegovine zásadné. Daytonská mierová dohoda po vojne v 90. rokoch vytvorila zložité usporiadanie štátu s dvoma entitami a spoločnými inštitúciami. Rozdielne politické záujmy na týchto úrovniach môžu zdržať zákony a rozhodnutia potrebné na európskej ceste. EÚ preto žiada spoluprácu pri vytváraní orgánov štátu, entít aj kantónov, nie iba rýchle rozdelenie funkcií.
Bosna a Hercegovina získala postavenie kandidátskej krajiny v roku 2022 a Európska rada v roku 2024 rozhodla o otvorení prístupových rokovaní. Prvá medzivládna konferencia sa však ešte neuskutočnila. Podľa vyhlásenia EÚ musí krajina pokročiť v požadovaných reformách, aby Rada mohla prijať rokovací rámec a tento ďalší krok uskutočniť. Výsledok volieb teda sám o sebe členstvo nepribližuje; rozhodujúce bude, či nové politické vedenie dokáže prijímať a vykonávať spoločné rozhodnutia.
Pozorovatelia OBSE pomenovali aj dlhšie neriešený problém: volebné práva sú naďalej obmedzené pravidlami súvisiacimi s etnickou príslušnosťou a miestom pobytu. Zaznamenali tiež slabiny pri riešení volebných sťažností a pri kontrole využívania verejných zdrojov v kampani. Pre EÚ ide o súčasť širšej otázky fungovania demokratických inštitúcií. Nasledujúce týždne ukážu, či sa strany sústredia na zostavenie vlády a reformy, alebo sa krajina opäť dostane do politického zablokovania.