Skupina BRICS na prvý deň summitu lídrov v Naí Dillí jednomyseľne prijala spoločnú deklaráciu s názvom New Delhi Declaration. V dokumente krajiny vyjadrujú "hlboké znepokojenie nad pokračujúcou eskaláciou napätia na Blízkom východe" a vyzývajú na "uplatňovanie maximálnej zdržanlivosti" a "vyhýbanie sa krokom, ktoré by mohli situáciu ďalej zhoršiť". Deklarácia zároveň presadzuje "multilaterálny prístup", ktorý rešpektuje národné stanoviská jednotlivých členov.
Načasovanie deklarácie je citlivé: prichádza práve v okamihu, keď USA a Irán po pomerne pokojnom auguste opäť obnovili vzájomné údery. Deklarácia zopakovala záväzok členských štátov k mierovému riešeniu medzinárodných sporov "prostredníctvom dialógu, konzultácií a diplomacie".
Konsenzus je o to pozoruhodnejší, že BRICS súčasne zahŕňa Irán aj Spojené arabské emiráty — blízkeho spojenca Washingtonu. Podľa očakávaní malo byť práve toto najväčšou prekážkou pre hostiteľskú Indiu pri hľadaní zhody, keďže India sa počas roka 2026 opakovane pokúšala o spoločné vyhlásenie k Blízkemu východu na nižších úrovniach (ministri zahraničných vecí, ich zástupcovia) a trikrát sa jej to nepodarilo — naposledy v máji, keď rokovania skončili len vyhlásením predsedajúcej krajiny bez plného konsenzu.
Deklarácia má aj výrazný ekonomický rozmer — členské štáty vyjadrili znepokojenie nad rastom "jednostranných colných a necolných opatrení", ktoré narúšajú obchod. Ide o priamu reakciu na americké sankcie voči Iránu v súvislosti s vojnou, ako aj voči Rusku pre konflikt s Ukrajinou.
Pre bežného čitateľa je dôležité vnímať tento krok v širšom kontexte: BRICS dnes zastrešuje jedenásť členských krajín s výrazne odlišnými geopolitickými záujmami. Skutočnosť, že sa im podarilo nájsť spoločnú formuláciu práve v momente obnovenia bojov medzi USA a Iránom, je signálom, že blok si na najvyššej, lídrovskej úrovni stále udržiava schopnosť vystupovať navonok jednotne — aj keď na nižších úrovniach rokovaní sa mu to počas roka opakovane nedarilo.