Do rozhodujúceho kola postúpila Jotovová s kandidátom na viceprezidenta Kirilom Vălčevom a Gjurov s Georgim Kandevom. Podľa konečných výsledkov prvého kola z 25. októbra, ktoré zverejnila bulharská verejnoprávna televízia BNT s odvolaním na volebnú komisiu, získala dvojica Jotovovej 528 951 hlasov a Gjurovova dvojica 486 232. V prvom kole nebol zvolený žiadny kandidát.
Jotovová prevzala prezidentský úrad po januárovom odchode Radeva, ktorý následne vstúpil do straníckej politiky a stal sa premiérom. V prezidentskej súťaži ju podporuje jeho strana Progresívne Bulharsko. Podľa Deutsche Welle presadzuje dialóg s Moskvou ako cestu k ukončeniu vojny a odmieta vojenskú pomoc Kyjevu.
Gjurov má podporu prozápadnej opozície a kritizuje Radevovu zahraničnú politiku. Zdôrazňuje spoluprácu Bulharska s Európskou úniou a NATO a podporuje Ukrajinu. Počas pôsobenia na čele dočasnej vlády podpísal bezpečnostnú dohodu s Kyjevom. Súboj tak ponúka rozdielne predstavy o tom, ako má Sofia reagovať na vojnu v susednom čiernomorskom regióne.
Tvrdenie, že Bulharsko zastavilo pomoc Ukrajine, však potrebuje spresnenie. Radevova vláda v júni oznámila ukončenie ďalších priamych dodávok zbraní zo štátnych zásob. Deutsche Welle vtedy upozornila, že tento krok neznamenal zákaz komerčného vývozu bulharského zbrojárskeho priemyslu. Štátna vojenská pomoc a obchodné dodávky sú odlišné mechanizmy.
Ďalšie obmedzenie vláda oznámila 21. októbra: bulharský príspevok cez Európsky mierový nástroj má smerovať výlučne na nesmrtiacu pomoc Ukrajine. Kabinet zároveň deklaroval podporu jej suverenite a územnej celistvosti, pričom svoj postup vysvetľuje snahou otvárať diplomatické kanály na rokovania. Ide o stanovisko vlády, nie o potvrdenie, že jej prístup povedie k mieru.
Analytici oslovení agentúrou Anadolu označujú voľby aj za skúšku rozdelenia politickej moci. Jotovovej víťazstvo by podľa nich posilnilo tábor premiéra Radeva, kým Gjurov by predstavoval protiváhu jeho zahraničnej politike. Výsledok prezidentskej voľby však nemožno automaticky čítať ako súhlas všetkých voličov s jedným postojom k Rusku či Ukrajine — do rozhodovania vstupujú aj domáce hospodárske problémy a dôvera v politické inštitúcie.