Predstavte si, že sa na jar rozhodnete kúpiť byt. Prejdete si ponuku a zistíte, že nových projektov je málo, ceny sa nehýbu dole a čakacie doby na dokončenie sa naťahujú. Presne to hovoria najnovšie čísla Štatistického úradu SR o bytovej výstavbe.
V druhom štvrťroku 2026 sa na Slovensku dokončilo len 2 368 bytov — najmenej za akýkoľvek druhý štvrťrok od roku 2000, teda za celých 20 rokov, odkedy sa tieto dáta sledujú. Medziročne ide o pokles o viac ako tretinu, a oproti dlhodobému desaťročnému priemeru dokonca o viac ako 40 %. Podobne dopadol aj rozbeh novej výstavby — začalo sa stavať necelých 2 400 bytov, čo je medziročne o vyše 40 % menej a oproti dlhodobému priemeru rovno o polovicu menej. Aj tu ide o najslabší výsledok od roku 2000. Najviac to pocítili Bratislavský, Košický a Trenčiansky kraj, kde zaostávanie za priemerom presiahlo 50 %.
Prečo je to zlá správa
Menej nových bytov znamená v konečnom dôsledku menšiu ponuku na trhu. Keď dopyt po bývaní zostáva rovnaký alebo rastie (napríklad kvôli tomu, že ľudia sa sťahujú za prácou do miest, alebo si rodiny zakladajú domácnosti), no ponuka nových bytov klesá, dlhodobo to tlačí ceny nahnuté nahor namiesto toho, aby sa stabilizovali. Pre bežného človeka, ktorý si chce kúpiť prvý byt alebo si prenajať bývanie, to znamená menej výberu a vyššie ceny — presný opak toho, čo by pomohlo riešiť dostupnosť bývania na Slovensku, ktorá je už teraz jedna z najhorších v EÚ.
Slabá výstavba sa dotýka aj stavebného sektora ako takého — menej rozbehnutých projektov znamená menej práce pre stavebné firmy, remeselníkov a ich dodávateľov, čo môže mať dosah na zamestnanosť a ekonomiku regiónov.
Prečo to nemusí byť úplne čierne
Na druhej strane treba vidieť aj širší kontext. Pokles výstavby nie je len slovenský špecifický problém — súvisí aj so všeobecne vyššími cenami stavebných materiálov a práce, vyššími úrokovými sadzbami na hypotéky, ktoré v posledných rokoch obmedzujú dopyt aj ochotu developerov spúšťať nové projekty, a opatrnejším prístupom bánk k financovaniu developmentu. Inými slovami — ide skôr o preventívne spomalenie trhu než o náhly kolaps.
Menej rozbehnutých projektov navyše znamená aj to, že sa v najbližších rokoch pravdepodobne nevytvorí prebytok bytov, ktorý by mohol viesť k prudkému prepadu cien a k problémom vlastníkov, ktorí kupovali byty na úver. Skôr pomalý, vyrovnaný trh môže byť z dlhodobého hľadiska stabilnejší než prudké výkyvy hore-dole, aké sme videli v minulosti.
Kľúčové však bude, ako dlho tento trend potrvá. Ak sa výstavba nezotaví v priebehu najbližšieho roka až dvoch, tlak na ceny bývania sa pravdepodobne prehĺbi — najmä vo veľkých mestách ako Bratislava a Košice, kde je nedostatok bytov už dnes najvýraznejší.