Čína sa na svetových trhoch postupne mení z výrobcu lacného tovaru na priameho konkurenta najvyspelejšieho európskeho priemyslu. Analýza Európskej centrálnej banky ukazuje, že európski výrobcovia od roku 2020 strácajú trhové podiely najmä tam, kde zároveň rastie podiel čínskych spoločností. Najvýraznejšie sa tento posun prejavuje v stredne a vysoko technologických odvetviach, medzi ktoré patria stroje, elektronika, elektrické zariadenia a dopravná technika.
Ide o podstatne inú situáciu než počas prvej veľkej vlny čínskeho exportu začiatkom tohto storočia. Vtedy sa európske podniky stretávali s čínskou konkurenciou predovšetkým pri textíliách, nábytku a ďalších výrobkoch s nižšou pridanou hodnotou. Dnes Čína čoraz viac vyrába práve to, na čom desaťročia stáli silné stránky nemeckého a európskeho priemyslu. ECB upozorňuje, že technologický pokrok a rast produktivity umožňujú čínskym firmám posúvať sa k sofistikovanejším výrobkom a zároveň si zachovávať silnú cenovú konkurencieschopnosť.
Najcitlivejšie túto zmenu pociťuje Nemecko. Štruktúra jeho exportu je spomedzi veľkých európskych ekonomík veľmi podobná čínskej. Nemecké firmy preto s čínskymi konkurentmi bojujú o rovnakých zákazníkov v strojárstve, automobilovom priemysle a priemyselných technológiách. Problém je pritom dvojitý. Čínske podniky získavajú zákazníkov na tretích trhoch a zároveň samotná Čína čoraz viac nahrádza európske výrobky domácou produkciou. Trh, ktorý bol kedysi významným odberateľom nemeckých strojov a automobilov, sa tak postupne mení na ich konkurenta.
Práve tu sa príbeh veľmi rýchlo dostáva aj na Slovensko. Slovenský priemysel je silno postavený na automobiloch, strojárstve a komponentoch. Stroje a dopravné prostriedky tvorili v roku 2025 viac ako 61 % hodnoty slovenského exportu. Samotný automobilový priemysel podľa Zväzu automobilového priemyslu SR predstavoval približne 42,6 % slovenského exportu a priamo či nepriamo zabezpečoval prácu pre viac ako 256-tisíc ľudí.
Slovensko navyše nemusí predávať automobil alebo súčiastku priamo do Číny, aby pocítilo pokles čínskeho dopytu. Slovenské závody vyrábajú automobily a komponenty pre koncerny, ktorých odbyt závisí od globálneho trhu. Inštitút finančnej politiky upozornil, že hoci priamo do Číny smeruje približne len 8 % slovenského exportu automobilov, konečný čínsky dopyt je pre slovenský automobilový priemysel približne rovnako významný ako dopyt z Nemecka alebo Spojených štátov. Ak teda nemecká automobilka predá v Číne menej vozidiel alebo stratí časť svetového trhu v prospech čínskej značky, dôsledok sa môže postupne dostať aj k slovenskému výrobcovi karosérie, prevodovky, sedadla či elektronického komponentu.
Vývoj v automobilovom sektore ukazuje, aká rýchla môže byť takáto zmena. Čína sa v priebehu niekoľkých rokov posunula z čistého dovozcu automobilov medzi ich najväčších svetových exportérov. V roku 2025 sa v krajine vyrobilo takmer 30 miliónov osobných automobilov a približne šesť miliónov ich smerovalo na export. Čínske značky zároveň výrazne posilnili aj na európskom trhu. Ich podiel v Európe sa počas roka 2025 približne zdvojnásobil na 6 %, hoci medzi jednotlivými krajinami existujú veľké rozdiely.
Pre Slovensko však nejde iba o hrozbu zatvárania fabrík. Čínska konkurencia môže vytvárať tlak na ceny, marže a rozhodovanie veľkých koncernov o tom, kde budú vyrábať budúce modely. Ak automobilka potrebuje znížiť náklady, jednotlivé závody v rámci koncernu začínajú medzi sebou ešte intenzívnejšie súťažiť o nové projekty. Výhodou Slovenska zostávajú relatívne moderné závody, silná sieť dodávateľov a nižšie výrobné náklady než v časti západnej Európy. Proti tomu však stoja ceny energií, nedostatok pracovnej sily, daňové zaťaženie a ďalšie náklady podnikateľského prostredia.
Situácia zároveň nie je čiernobiela. ECB upozorňuje, že lacnejší čínsky dovoz môže európskym firmám znižovať náklady na komponenty a spotrebiteľom prinášať nižšie ceny. Problém vzniká vtedy, keď lacnejšie vstupy prestanú byť iba súčasťou európskeho výrobku a čínska firma začne priamo predávať hotový produkt, ktorý európskeho výrobcu vytlačí z trhu. Práve toto sa dnes čoraz viac odohráva v elektromobiloch, batériách, elektronike a časti strojárstva.
Pre Slovensko je preto varovanie ECB podstatne bližšie, než môže na prvý pohľad pôsobiť. Ak Nemecko stratí časť svojej priemyselnej sily, slovenská ekonomika to môže pocítiť prostredníctvom objednávok, výroby aj pracovných miest. Európska komisia už vo svojom výhľade pre rok 2026 upozorňuje, že slovenský export bude brzdiť rastúca globálna konkurencia a vysoká integrácia krajiny do medzinárodných výrobných reťazcov. Čínsky priemyselný vzostup tak nie je vzdialený obchodný spor medzi Bruselom a Pekingom. Pre krajinu, ktorá vyrába približne milión automobilov ročne, je to otázka budúcej konkurencieschopnosti celej ekonomiky.