V porovnaní s druhým štvrťrokom čínska ekonomika vzrástla o 1,2 percenta. Za prvých deväť mesiacov roka dosiahol jej medziročný rast 4,6 percenta. K lepšiemu výsledku prispela priemyselná výroba a silný zahraničný obchod, zatiaľ čo vývoj spotreby a investícií zostáva nerovnomerný.
Hodnota čínskeho vývozu v jüanoch stúpla za január až september medziročne o 16,4 percenta. V samotnom septembri sa zvýšila o 29,6 percenta. Vývoz elektrotechnických a strojárskych výrobkov rástol za prvých deväť mesiacov o 23,7 percenta a tvoril takmer dve tretiny celkového exportu.
Analytici spájajú časť silného dopytu s rozširovaním infraštruktúry pre umelú inteligenciu a nákupmi technologických výrobkov. Čínske oficiálne údaje však zahŕňajú aj ďalšie druhy tovaru. Silný export preto nemožno pripísať výlučne AI ani z neho vyvodiť, že práve AI spôsobila celé zrýchlenie ekonomiky.
V septembri priemyselná produkcia vzrástla medziročne o 5,5 percenta. Maloobchodné tržby sa zvýšili o 1,1 percenta, čo bolo viac než v auguste, no stále ukazuje na podstatne slabší rast spotrebiteľských výdavkov než priemyslu. Ekonomika tak zostáva výrazne závislá od výroby a zahraničných odberateľov.
Slabým miestom sú aj investície. Za prvých deväť mesiacov klesli celkové investície do fixných aktív medziročne o 7,2 percenta a investície do developmentu nehnuteľností o 20,6 percenta. Pretrvávajúce problémy realitného sektora komplikujú širšie oživenie domáceho dopytu.
Najnovšie čísla ukazujú, že export dokáže čínskej ekonomike poskytovať silnú podporu. Zároveň však odhaľujú rozdiel medzi výkonom priemyslu a situáciou domácností či realitného trhu. Ďalší vývoj bude závisieť aj od toho, či zahraničný dopyt vydrží a či sa zlepší spotreba v samotnej Číne.