Senátori, medzi ktorými sú všetci demokratickí členovia afrického podvýboru zahraničného výboru Senátu, žiadajú ministra zahraničia Marca Rubia o zásah v konflikte, ktorý sa vrátil po rokoch relatívneho pokoja. Vyhlásenie zverejnil ako prvý server Semafor. Kritizujú obe strany: odsudzujú dronový útok na nákladné auto s potravinovou pomocou financovanou z USA pre vysídlených ľudí na severozápade Tigraja, z ktorého sú podozrivé etiópske ozbrojené sily, a zároveň obviňujú tigrajské sily, že podkopávajú dočasnú regionálnu vládu, odmietajú odzbrojenie a násilne odvádzajú civilistov do služby. Kritizujú aj Trumpovu administratívu za to, že len pár dní pred obnovením bojov nechala vypršať sankcie voči regionálnym aktérom.
Napätie v regióne narastalo mesiacmi. V stredu 23. septembra Tigrajský ľudový oslobodzovací front (TPLF) vyhlásil „obrannú vojnu“, jeho jednotky obsadili tri letiská vo federálnej správe a začali boje v susedných regiónoch Afar a Amhara. Predtým sa TPLF spojil so šiestimi ďalšími ozbrojenými skupinami, medzi nimi Amharským národným hnutím Fano a Oromskou oslobodeneckou armádou, v koalícii, ktorá sa hlási k cieľu zvrhnúť vládu premiéra Abiyho Ahmeda. Tigrajské orgány tvrdia, že federálna vláda zaútočila prvá, Addis Abeba naopak obviňuje TPLF z „celoplošnej ofenzívy“. Etiópska armáda tvrdí, že zabila 272 nepriateľských vojakov a zajala 260 ďalších, čo nie je nezávisle overené.
Washington pristupuje k situácii nejednotne. Administratíva v júni uvalila sankcie na nemenovaných predstaviteľov TPLF, ktorí podľa nej narúšali mier, no tento mesiac nechala vypršať výkonný príkaz z roku 2021, na ktorom stálo širšie sankčné programy voči Etiópii. Ministerstvo zahraničia dronový útok na konvoj odsúdilo, vinníka však nemenovalo. Vojna z rokov 2020 až 2022 si podľa odhadov Africkej únie vyžiadala približne 600-tisíc obetí a priviedla Tigraj na pokraj hladomoru, Semafor uvádza „viac než 100-tisíc mŕtvych“. Rozdiel v odhadoch ukazuje, že presný počet je sporný.
Etiópia je druhá najľudnatejšia krajina Afriky a nový konflikt zhoršuje situáciu v regióne, kde sa už bojuje v Sudáne, Somálsku aj Jemene. Pre Európu to znamená riziko ďalšej humanitárnej krízy a tlaku na migračné trasy z Rohu Afriky. Pre Slovensko je to skôr nepriamy dopad, cez migračný a humanitárny rozmer, no ukazuje, ako sa pozornosť veľkých mocností roztrieštila medzi viaceré konflikty naraz.