Útok sa podľa Radeva odohral približne o tretej hodine ráno. Bulharská vláda uviedla, že záchranná operácia prebieha asi 70 námorných míľ východne od pobrežného mesta Bjala, teda približne 130 kilometrov od pobrežia. Premiér po mimoriadnom rokovaní s predstaviteľmi príslušných inštitúcií povedal, že lode zasiahli vzdušné aj námorné drony. Incident označil za neprijateľný a za hrubé porušenie medzinárodného a námorného práva. Reuters s odvolaním na zdroje z lodnej dopravy uvádza, že zrejme ide o prvý takýto útok v bulharskej ekonomickej zóne.
Potopeným plavidlom je podľa agentúry AP nákladná loď Alfa Watan, ktorá plávala pod vlajkou Toga. Utrpela kritické poškodenie konštrukcie a osud jej posádky zostával v dostupných správach neznámy. Bulharská vláda oznámila, že záchranári našli prevrátený čln, záchranné plte a vesty, no v čase jej vyhlásenia nemali informácie o nájdených preživších. Pátranie pokračuje. Nezvestnosť členov posádky preto zatiaľ nemožno zamieňať za potvrdené úmrtia.
Na druhej lodi, Able pod vlajkou Palau, po zásahu vypukol požiar. Všetkých 18 členov posádky evakuovalo bulharské plavidlo. Dvaja vážne zranení námorníci boli dopravení do Varny na ošetrenie. Bulharská verejnoprávna televízia BNT popoludní informovala, že do mesta dorazilo aj zvyšných 16 zachránených členov posádky. Nikto z tejto skupiny podľa televízie neutrpel vážne zranenia a námorníkov čakali zdravotné vyšetrenia.
Záchranné práce koordinuje námorné záchranné centrum vo Varne. Podľa vlády sa na operácii podieľajú námorné a vzdušné sily, pohraničná polícia a námorná administratíva. V blízkosti incidentu sa nachádzala bulharská osobná loď Dioscuria, ktorá spozorovala výbuch a zamierila na miesto. Úrady zároveň sledujú možné znečistenie mora. Samotné potopenie lode však ešte nepotvrdzuje rozsah prípadného úniku paliva či iných látok; takéto následky treba posúdiť samostatne.
Kto drony vyslal, zatiaľ nebolo spoľahlivo potvrdené. Reuters citoval nemenovaný zdroj z oblasti námornej bezpečnosti, podľa ktorého predbežné hodnotenie naznačovalo pravdepodobnú ruskú zodpovednosť. Ide však o predbežné posúdenie, nie o uzavretý výsledok vyšetrovania. Radev vo svojom vyjadrení poukázal na vojnu na Ukrajine a rastúce riziká pre civilnú plavbu, konkrétneho páchateľa však neurčil.
Pre pochopenie udalosti je podstatné miesto zásahu. Výlučná ekonomická zóna leží za teritoriálnym morom a má osobitný právny režim. Podľa Dohovoru OSN o morskom práve v nej pobrežný štát vykonáva práva týkajúce sa prírodných zdrojov a určité právomoci napríklad pri ochrane morského prostredia. Ostatné štáty si zároveň zachovávajú slobodu plavby. Správa o útoku v bulharskej ekonomickej zóne preto sama osebe neznamená, že lode boli zasiahnuté v bulharských teritoriálnych vodách.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová odsúdila útoky na civilnú lodnú dopravu a označila vývoj v Čiernom mori za čoraz znepokojujúcejší. Bulharská prezidentka Iliana Iotovová zvolala na stredu 7. októbra zasadnutie poradného orgánu pre národnú bezpečnosť, ktoré sa má venovať námornej bezpečnosti a kritickej infraštruktúre. Radev upozornil aj na riziká pre náklady a poistenie námornej dopravy. Bezprostrednou prioritou však zostáva nájdenie nezvestnej posádky, posúdenie environmentálnych následkov a objasnenie zodpovednosti za útok.