K požiaru došlo v noci na 15. augusta v budove využívanej spoločnosťou Milrem Robotics v tallinskej štvrti Lasnamäe. Hasiči dostali oheň rýchlo pod kontrolu a podľa estónskej vlády nebol ohrozený žiadny ľudský život. Firma je významným výrobcom bezosádkových pozemných vozidiel a v spolupráci s európskymi krajinami dodáva systémy THeMIS aj Ukrajine.
Premiér Michal teraz uviedol, že estónske úrady môžu „s plnou istotou“ hovoriť o sabotážnom čine objednanom ruskými špeciálnymi službami. Podľa neho KAPO k tomuto záveru dospela po vyhodnotení zhromaždených informácií. Estónske úrady však verejnosti nepredložili konkrétne spravodajské dôkazy, pričom sa odvolávajú na ich utajovaný charakter.
Trestné vyšetrovanie samotného útoku pokračuje. Estónska vláda uvádza, že traja podozriví lotyšskí občania boli zadržaní v Lotyšsku. Dvaja boli zadržaní 17. augusta a tretí o deň neskôr. Lotyšské úrady ich následne v septembri odovzdali Estónsku. Pri prehliadkach mali byť zaistené dátové nosiče a predmety, ktoré mohli súvisieť so založením požiaru.
Estónska vláda spája incident so širšou sériou aktivít, ktoré európske bezpečnostné služby označujú za ruské hybridné operácie. Tie môžu zahŕňať kybernetické útoky, sabotáže, podpaľačstvo, informačné operácie či využívanie sprostredkovateľov. Michal tvrdí, že cieľom podobných činov je zastrašiť európske krajiny a oslabiť ich podporu Ukrajine. Ide o hodnotenie estónskej vlády a bezpečnostných služieb.
Prípad vyvolal reakcie aj medzi spojencami. Švédsky premiér Ulf Kristersson ho označil za mimoriadne vážny a vyjadril Estónsku podporu. Podporu Tallinnu vyjadrili aj ďalší predstavitelia EÚ a NATO, ktorí v posledných mesiacoch opakovane upozorňujú na rastúce riziko sabotážnych a hybridných operácií v Európe.
Kremeľ akúkoľvek účasť odmietol. Hovorca Dmitrij Peskov označil estónske obvinenia za nepodložené a bez dôkazov. Rusko dlhodobo odmieta aj širšie západné tvrdenia, že stojí za sabotážami a ďalšími hybridnými aktivitami v členských štátoch NATO a EÚ.
Prípad Milrem Robotics je významný najmä preto, že Estónsko sa už neposúva iba v rovine podozrenia. V auguste premiér hovoril o preverovaní možnej ruskej stopy, zatiaľ čo 29. septembra vláda po vyhodnotení informácií KAPO vyslovila jednoznačnú atribúciu. Nezávislá verejná kontrola týchto dôkazov však zatiaľ nie je možná, keďže ich podstatná časť zostáva utajená.
Pre Slovensko z prípadu nevyplýva bezprostredný priamy dopad. Ako člen EÚ a NATO je však Slovensko súčasťou rovnakého bezpečnostného priestoru, v ktorom spojenci riešia ochranu obrannej výroby, kritickej infraštruktúry a podnikov zapojených do podpory Ukrajiny.