Protokol podpísali okrem EÚ Gruzínsko, Grécko, Maďarsko, Luxembursko, Monako, Čierna Hora, San Maríno a Spojené kráľovstvo. Slávnostný podpis sa uskutočnil v Štrasburgu. Názov Varšavský dohovor odkazuje na dohovor, ktorý protokol dopĺňa.
Dokument rozširuje nástroje na vyhľadávanie, zaistenie, správu a konfiškáciu majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou. Európska komisia uvádza, že má posilniť aj policajnú a justičnú spoluprácu medzi štátmi a ich postup proti praniu špinavých peňazí.
Nové ustanovenia sa týkajú aj kryptoaktív. Podľa spravodajského portálu Agence Europe počítajú s rýchlejším prístupom príslušných orgánov k údajom, ktoré majú banky a poskytovatelia služieb spojených s kryptoaktívami. Zameranie protokolu je však širšie: vzťahuje sa na výnosy z trestnej činnosti bez ohľadu na to, či majú podobu kryptomien alebo iného majetku.
Dôležitou súčasťou je spolupráca v prípadoch, keď sa majetok nachádza v inom štáte než ten, ktorý vedie vyšetrovanie. Pravidlá majú uľahčiť výmenu informácií a postup pri získavaní majetku. Ich praktický dosah bude závisieť od nadobudnutia účinnosti protokolu a od jeho uplatňovania jednotlivými zmluvnými stranami.
Na úrovni EÚ ešte nasledujú právne kroky. Podľa Európskej komisie musí Rada EÚ rozhodnúť o uzavretí protokolu a potrebný bude aj súhlas Európskeho parlamentu. Únia podpísala samotný Varšavský dohovor už v roku 2009, doteraz ho však neratifikovala; rozhodovať preto bude aj o ňom.
Podpis je krokom k spoločným pravidlám pri postihovaní výnosov z kriminality, nie okamžitým zavedením nových právomocí voči držiteľom kryptomien. Správu o jeho účinkoch bude možné posúdiť až po dokončení potrebných schvaľovacích postupov.
⚠️ Tento článok nie je finančné poradenstvo. Pákové obchodovanie s derivátmi nesie mimoriadne vysoké riziko straty investovaného kapitálu. Pred akýmkoľvek investičným rozhodnutím odporúčame konzultáciu s nezávislým finančným poradcom.