Rada EÚ rozhodnutie prijala 28. septembra. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen ho následne označila za posun od ambícií ku konkrétnym krokom. Nejde pritom o päť jednotlivých zbraňových systémov. Projekty majú vytvoriť rámec, v ktorom budú európske krajiny spoločne vyvíjať, nakupovať a rozširovať výrobné kapacity v oblastiach, ktoré sú pre jednotlivé štáty príliš nákladné alebo komplexné na samostatné riešenie.
Prvým projektom je DECODER, spoločná iniciatíva pre drony a systémy na ich ničenie alebo rušenie. Počíta s rozširovaním výroby bezpilotných systémov, spoločným obstarávaním a vytvorením siete európskych technologických centier pre testovanie a vývoj. Druhý projekt sa sústreďuje na ochranu morí a morského dna vrátane prístavov, podmorských káblov, potrubí a ďalšej kritickej infraštruktúry.
Tretia iniciatíva sa presúva do vesmíru. EÚ chce rozvíjať satelity včasného varovania schopné zaznamenať odpálenie rakiet, vojenskú satelitnú komunikáciu, prieskum a sledovanie, presnú navigáciu či schopnosť rýchlo nahradiť vyradené satelity. Samostatný projekt EU-FIAMD má potom prepájať európske systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany vrátane radarov, senzorov, včasného varovania a spoločného velenia.
Piatym projektom je Eastern Flank Watch, teda ochrana východného krídla. Má prepájať pozemnú obranu, protidronové systémy, protivzdušnú a protiraketovú ochranu, vojenskú mobilitu, spravodajské a sledovacie systémy aj kybernetické kapacity. Cieľom je vytvárať spoločnú obrannú architektúru pozdĺž východnej hranice Únie, ktorá bude zároveň kompatibilná s existujúcimi štruktúrami NATO.
Slovensko sa tejto zmeny netýka iba nepriamo. V návrhu Európskej komisie patrilo medzi krajiny zapojené do projektu DECODER aj Eastern Flank Watch. Práve druhý z nich má pre Slovensko osobitný bezpečnostný význam vzhľadom na jeho polohu na východnom okraji NATO a spoločnú hranicu s Ukrajinou.
Rozsah projektov výrazne presahuje počiatočných 325 miliónov eur z rozpočtu EÚ. Samotné programy majú v nasledujúcich rokoch mobilizovať investície v rádoch miliárd až desiatok miliárd eur. Napríklad v júlovom návrhu Komisie bol celkový finančný rozsah Eastern Flank Watch odhadovaný na 60 až 100 miliárd eur do roku 2036, zatiaľ čo integrovaná protivzdušná a protiraketová obrana mala predstavovať približne 55 až 80 miliárd eur do roku 2040. Tieto sumy však nie sú priamymi dotáciami z rozpočtu EÚ, ale odhadovaným celkovým objemom projektu vrátane investícií zúčastnených krajín.
Významnú úlohu má aj Ukrajina. Podľa Európskej komisie sa zapája do štyroch z piatich projektov a pri jednotlivých iniciatívach spolupracuje v priemere približne 18 členských štátov. Brusel chce týmto spôsobom využívať aj skúsenosti z vojny na Ukrajine, predovšetkým v oblasti dronov, protivzdušnej obrany a moderného vedenia bojových operácií.
Rozhodnutie je súčasťou širšieho európskeho plánu zvýšiť obrannú pripravenosť do roku 2030. EÚ pritom zdôrazňuje, že projekty nemajú vytvárať paralelnú štruktúru k NATO, ale dopĺňať aliančné kapacity, zlepšovať kompatibilitu európskych armád a obmedzovať závislosť od zahraničných dodávateľov. Najväčšou skúškou teraz nebude schválenie plánov, ale rýchlosť, s akou sa podarí premeniť ich na reálne výrobné kapacity a použiteľné vojenské systémy.