OpenAI zverejnilo zistenia 8. októbra 2026 a operáciu pomenovalo Bogus Bylines. Podľa firmy používala sedem falošných autorských identít, ktorými ponúkala redakciám texty o vzťahoch Spojených štátov a Iránu. Najstarší článok, ktorý OpenAI k týmto menám priradilo, vyšiel v júli 2025, najnovší v októbri 2026. Novou správou je teda zverejnenie vyšetrovania a zablokovanie účtov, nie vznik celej kampane.
Úloha ChatGPT bola konkrétna. Operátori podľa OpenAI predkladali modelu anglické návrhy článkov a žiadali ho, aby ich upravil podľa požiadaviek vybraného média. Následne si nechávali pripraviť e-mail, ktorým text ponúknu redaktorovi. Model používali aj na tvorbu komentárov na sociálnych sieťach a úpravu interných správ. Zistenia neznamenajú, že všetky publikované články napísala AI od začiatku do konca.
Falošné identity sa v sprievodných životopisoch predstavovali prevažne ako západní novinári venujúci sa medzinárodnej politike či Blízkemu východu. Niektoré mali aj účty na sociálnych sieťach, ktoré im mohli dodať zdanie dôveryhodnosti. OpenAI uvádza, že texty pod ich menami vyšli najmä v menších a stredne veľkých internetových médiách. Samotný počet publikácií ešte nehovorí, koľko ľudí články čítalo alebo či ovplyvnili ich názory.
Pri komentároch na sociálnych sieťach firma zistila podstatne slabší ohlas: dohľadané reakcie spravidla získavali len malé počty interakcií. Väčší význam podľa jej hodnotenia malo preniknutie textov do skutočných médií. Článok uverejnený redakciou totiž získava jej distribúciu a môže na čitateľa pôsobiť dôveryhodnejšie než príspevok neznámeho účtu. Aj to je však hodnotenie možného dosahu, nie dôkaz, že kampaň dosiahla zamýšľanú politickú zmenu.
Pôvod aktivity treba odlíšiť od jej zadávateľa. OpenAI uvádza, že zablokované účty pochádzali z Iránu, komunikovali s modelom po perzsky a pri prístupe používali VPN. Činnosť podľa firmy pripomínala komerčne organizovanú vplyvovú kampaň na objednávku. Neidentifikovala však konkrétneho aktéra. Z dostupných zistení preto nemožno písať, že operáciu riadila iránska vláda.
Pre redakcie vrátane európskych je prípad upozornením na slabé miesto pri prijímaní externých textov: dobre upravený článok a presvedčivý autorský profil samy osebe nepotvrdzujú totožnosť pisateľa. Zverejnená správa OpenAI opisuje jeho vlastné vyšetrovanie; médiá, ktoré o ňom informovali, nezávisle nepreverili každý článok ani účty zapojené do kampane. Ďalšie overenie konkrétnych publikácií a ich autorov by mohlo presnejšie ukázať, kde redakčné kontroly zlyhali.