Hodina práce stála slovenského zamestnávateľa v roku 2025 v priemere približne 44 % sumy, ktorú na ňu vynaložil zamestnávateľ v Nemecku. Vyplýva to z európskeho porovnania nemeckého štatistického úradu Destatis. Rozdiel medzi oboma krajinami predstavoval 25,20 eura na hodinu.
Tieto čísla nehovoria o tom, koľko zamestnancovi príde na účet. Náklady práce zahŕňajú hrubú mzdu a ďalšie výdavky zamestnávateľa vrátane povinných príspevkov na sociálne zabezpečenie. Môžu do nich vstupovať aj náklady na vzdelávanie či ďalšie zložky podľa štatistickej metodiky. Údaje sa vzťahujú na skutočne odpracovanú hodinu.
Z porovnania preto nemožno vyvodiť, že každý zamestnanec v Nemecku zarobí viac ako dvojnásobok slovenského platu. Priemery ovplyvňuje aj to, aké odvetvia a profesie sú v ekonomikách zastúpené. Navyše neukazujú rozdiely v cenách bývania, služieb či v daňovom zaťažení zamestnanca.
V samotnom Nemecku sa náklady výrazne líšia podľa regiónu. Najnovšie podrobné zisťovanie Destatisu sa vzťahuje na rok 2024. Najvyššie náklady zaznamenal Hamburg, kde zamestnávatelia na odpracovanú hodinu vynaložili v priemere 49,41 eura. V Hesensku to bolo 47,83 eura. Na opačnom konci sa nachádzalo Meklenbursko-Predpomoransko s 36,40 eura.
Nemecký celoštátny priemer v tomto podrobnom zisťovaní za rok 2024 dosiahol 44,32 eura. Od regionálnych údajov treba odlišovať vyššie uvedené porovnanie so Slovenskom za rok 2025: ide o iný rok a ročný odhad. Destatis uvádza, že odhad za rok 2025 po zapracovaní výsledkov podrobného zisťovania ešte prepočíta.
Rozdiely sú veľké aj medzi nemeckými odvetviami. V gastronómii dosiahli náklady zamestnávateľov v roku 2024 priemerne 25,73 eura na odpracovanú hodinu, pri ubytovacích službách 26,68 eura. V osobnej leteckej doprave to bolo 83,78 eura. Ani tieto sumy nepredstavujú hodinový zárobok zamestnancov.
Pre Slováka, ktorý zvažuje prácu v Nemecku, je preto užitočnejšie porovnať konkrétne pracovné ponuky než samotné náklady práce. Rozhodovať by sa mal podľa hrubej a predpokladanej čistej mzdy, pracovného času a výdavkov na bývanie či dochádzanie. Až potom uvidí, koľko mu z vyššieho príjmu môže reálne zostať.
