Septembrový výsledok nadviazal na augustový úbytok približne 42-tisíc pracujúcich. Spolu tak oba mesiace zmazali rast zamestnanosti zaznamenaný od apríla do júla. Podľa podrobnejších údajov citovaných agentúrou Reuters je od začiatku roka počet pracujúcich v Kanade nižší o 41 200. Štatistický úrad vo svojej hlavnej správe zaokrúhľuje septembrovú zmenu na mínus 68-tisíc; číslo 68 300 v agentúrnych správach vychádza z podrobnejších údajov. Ide o medzimesačnú zmenu, nie o počet všetkých nezamestnaných v krajine.
Najväčší pokles sa týkal verejného sektora, v ktorom podľa Statistics Canada ubudlo približne 70-tisíc pracujúcich. V školstve klesla zamestnanosť o 35-tisíc a v zdravotníctve a sociálnych službách o 23-tisíc. Počet zamestnancov súkromného sektora sa oproti augustu výraznejšie nezmenil. Tento rozdiel je dôležitý pri vysvetľovaní titulkov, ktoré septembrové číslo pripisujú obchodnej vojne: clá môžu byť pre kanadskú ekonomiku rizikom, no najväčší nameraný úbytok pracovných miest nastal inde.
Slabší mesiac zaznamenal aj priemysel, kde počet pracujúcich klesol približne o 13-tisíc. Práve výroba patrí medzi odvetvia, ktoré môžu byť vystavené americkým obchodným opatreniam. Samotná septembrová štatistika však neurčuje, koľko z týchto pracovných miest zaniklo v dôsledku ciel. Časová zhoda s ich zavedením nestačí na preukázanie príčiny, zvlášť keď výsledok ovplyvnili viaceré odvetvia a zmeny v ponuke pracovnej sily.
Výrazný podiel na septembrovom poklese mali mladí ľudia vo veku 15 až 24 rokov: zamestnanosť v tejto skupine sa znížila o 48-tisíc. Zároveň však ubudlo aj mladých ľudí, ktorí pracujú alebo si prácu hľadajú, a ich miera nezamestnanosti zostala približne na úrovni 13 percent. To ukazuje, prečo samotnú mieru nezamestnanosti nestačí čítať izolovane. Celková účasť obyvateľov na trhu práce klesla na 64,8 percenta, najnižšie od decembra 1997, ak sa vynechá pandemický rok 2020. Štatistický úrad pripisuje dlhodobejšie oslabovanie tohto ukazovateľa najmä starnutiu populácie.
Správa je dôležitá aj pre kanadskú centrálnu banku. Slabší pracovný trh hovorí v prospech opatrnosti pri úrokových sadzbách, zatiaľ čo vyššie náklady na energie môžu tlačiť na infláciu. Septembrové údaje preto samy osebe nepredurčujú ďalšie rozhodnutie banky. Pre Slovensko nemajú priamy hospodársky dosah, no pripomínajú širší problém, ktorému čelia viaceré ekonomiky: obchodná neistota, slabšie prijímanie zamestnancov a inflačné riziká sa môžu objaviť súčasne.