Záznamy pre ľudí, ktorí im rozumeli
Predstava strateného písma zvádza k obrazu veľkej knihy, v ktorej stará civilizácia ukryla svoje tajomstvá. Linear A však poznáme najmä z oveľa obyčajnejších predmetov. Na Kréte sa zachovali hlinené tabuľky, pečatné uzávery a ďalšie predmety s krátkymi nápismi. Pisári ich používali približne medzi rokmi 1800 a 1450 pred naším letopočtom, v období minojskej civilizácie. Časť záznamov vznikala v správe hospodárstva, časť sa našla aj mimo nej. Ten, kto ich vytváral, pravdepodobne nepotreboval vysvetľovať, čo znamenajú: boli súčasťou jeho každodennej práce. [1][2]
Jedným z miest, kde sa tieto stopy zachovali, je Hagia Triada. Na miestnych tabuľkách vidno usporiadané skupiny znakov a čísla; pri nápisoch sa objavujú aj odtlačky pečatí. Odborníci preto môžu sledovať, ako záznamy súviseli so správou vecí a ľudí, hoci jednotlivé slová nepreložia. Je to zvláštny druh blízkosti k minulosti: poznáme pracovný nástroj pisára, nie jeho hlas. A keď na jednej tabuľke vieme rozoznať súčet, ešte stále nevieme s istotou povedať, čo presne sa spočítalo ani komu to patrilo. [2][3]
Písmo pomenoval archeológ Arthur Evans pri výskume krétskych nálezov. Označenie „A“ mu pridelil preto, aby ho odlíšil od príbuzného, neskoršieho Linear B. Podoba niektorých znakov naznačuje vzťah medzi oboma systémami, ale ich osudy sa rozišli. Linear B sa stalo kľúčom k zápisom mykénskej gréčtiny. Pri Linear A sa podobný okamih dosiaľ nedostavil. [1][4]
Zostali však aj predmety, ktoré človeka vedú mimo skladov a účtov. Linear A sa objavuje na rôznych nosičoch vrátane nádob a predmetov z náboženského prostredia. Nevieme bezpečne preložiť ich slová, ale miesto nálezu mení otázku, ktorú kladieme: písmo neslúžilo iba jednému druhu záznamov. Kto všetko ho ovládal a kedy sa nápis stal súčasťou predmetu, s ktorým sa bežne zaobchádzalo? Práve rozmanitosť nálezov ukazuje, že problém nie je len nájsť „správny slovník“. Najprv treba pochopiť, v akých situáciách sa tieto značky používali. [1][2]
Kľúč, ktorý otvoril iba jedny dvere
V roku 1952 Michael Ventris oznámil rozlúštenie Linear B; ďalšia práca s Johnom Chadwickom potvrdila, že zápisy zachytávajú skorú gréčtinu. Zrazu sa dali čítať inventáre a administratívne záznamy z mykénskeho sveta. Pri Linear A vznikla nádej: ak si oba systémy odovzdali časť znakov, nemohli by sa ich hodnoty preniesť aj na staršie nápisy? Porovnávanie naozaj prinieslo užitočné postrehy o tvaroch a možnom čítaní, ale úplný preklad z neho nevzišiel. Jazyk zachytený v Linear A nie je mykénskou gréčtinou. [1][4]
Rozdiel medzi poznať znak a rozumieť slovu je v tomto príbehu rozhodujúci. Aj keby sme časť skupín znakov vyslovili približne správne, ich zvuk nám nemusí prezradiť význam. K tomu by bolo treba oveľa viac: dlhšie texty, známe jazykové väzby alebo dvojjazyčný nápis, v ktorom by tú istú myšlienku vyjadril aj čitateľný jazyk. Zachovaný súbor je oproti Linear B menší a väčšina textov je krátka. Práve preto môže každý nový návrh znieť presvedčivo pri niekoľkých značkách a zlyhať pri ďalších. [1][2][5]
Vedci pritom nesedia pred úplne nemou hlinou. Vedia rozlišovať mnohé číslice a značky tovaru, porovnávajú opakujúce sa skupiny znakov a skúmajú, kde predmet ležal a ako súvisel s pečaťami. Bádateľka Ester Salgarella napríklad opisuje tabuľku z Hagia Triady, na ktorej sa dá rozpoznať účtovná štruktúra vrátane súčtu. To je skutočné poznanie o používaní písma, aj keď nie je odpoveďou na otázku, akou rečou sa hovorilo pri zapisovaní. [2][3]
Čo by musel priniesť ďalší nález
O jazykovom pôvode Linear A vzniklo viac hypotéz. Návrh, ktorý sľubuje rýchlo „prečítať“ niekoľko slov, však nestačí: musí obstáť na veľkom počte nezávislých nápisov a vysvetliť opakujúce sa pravidlá. Odborné práce aj dnes opisujú Linear A ako nerozlúštené písmo. To neznamená, že sa z neho nedozvieme nič. Znamená to, že hranica medzi rozpoznanou účtovnou značkou a vetou, ktorú kedysi čítal minojský pisár, stále stojí. [1][5]
Ak sa raz objaví dlhší text, viac nápisov v dobre známom kontexte alebo záznam, ktorý spojí minojské slová s iným jazykom, hranica sa môže posunúť. Kým sa to nestane, najpoctivejšou odpoveďou nie je vymyslený preklad. Na hline sa zachovalo dosť na to, aby sme videli fungujúcu správu minojskej spoločnosti. Zatiaľ však nie dosť na to, aby sme počuli, ako jej pisári čítali vlastné slová. [1][2]