Maďarsko sa po aprílových voľbách snaží svetu ukázať, že vstupuje do novej politickej etapy. Prezident András Baka vo štvrtok 24. septembra na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku vyhlásil, že Maďari vo voľbách nehlasovali iba za výmenu vlády, ale za širšiu „demokratickú obnovu“. Podľa neho ľudia očakávajú krajinu, v ktorej platí právny štát, štát slúži občanom namiesto toho, aby ich ovládal, súdy rozhodujú bez nátlaku a médiá môžu kontrolovať mocných. Baka tým otvorene nadviazal na politický obrat po skončení šestnásťročnej éry Viktora Orbána.
Vo svojom prejave sa Baka opieral aj o vlastnú minulosť sudcu v Maďarsku a na Európskom súde pre ľudské práva. Zdôraznil, že zákon musí platiť aj pre tých, ktorí sú pri moci. Zároveň povedal, že štát patrí nielen vládnym voličom, ale aj opozícii a ľuďom, ktorí stratili dôveru v politiku. Nová politická väčšina sa podľa neho nesmie stať „novým vlastníkom štátu“. Pri korupcii a zneužívaní moci žiada vyvodenie zodpovednosti, no zároveň upozornil, že spravodlivosť sa nesmie meniť na nástroj pomsty voči bývalej vláde.
Baka sa venoval aj širšej medzinárodnej politike. Kritizoval dvojitý meter veľmocí a upozornil, že OSN je v kríze dôvery, pretože podľa neho príliš často zostáva nečinná, keď pravidlá porušujú veľké štáty alebo ich spojenci. Napriek tomu odmietol predstavu, že riešením je oslabenie OSN. Tvrdil, že organizácia musí fungovať lepšie, uplatňovať rovnaké pravidlá na všetkých členov a byť schopná konať v prípadoch, keď je medzinárodné právo porušované.
Dôležitý bol aj jeho postoj k Ukrajine. Baka sa dištancoval od viacerých postojov bývalej Orbánovej vlády a uviedol, že Ukrajina má právo brániť svoju suverenitu a územnú celistvosť. To je významná zmena tónu po rokoch, keď Budapešť patrila medzi najkritickejšie hlasy v EÚ pri sankciách, vojenskej pomoci a vzťahoch s Kyjevom. Nová vláda Pétera Magyara síce stále presadzuje vlastné národné záujmy, ale v európskej politike sa Maďarsko posúva k oveľa menej konfrontačnej línii.
Pre Európsku úniu je táto zmena významná aj prakticky. Maďarsko bolo počas Orbánovej vlády opakovane v sporoch s Bruselom o právny štát, médiá, korupciu, eurofondy či zahraničnú politiku. Ak sa nová vláda a prezident skutočne posunú k užšej spolupráci s EÚ, môže to meniť dynamiku pri rozhodovaní o sankciách, Ukrajine aj ďalších otázkach, pri ktorých Budapešť v minulosti využívala právo veta alebo hrozila blokovaním spoločných rozhodnutí.
Slovensko tento vývoj pocíti najmä vo V4 a v bilaterálnych vzťahoch. Bratislava a Budapešť mali počas Orbánovej éry v niektorých témach podobné postoje, najmä pri migrácii, energetike či kritike niektorých európskych politík. Nová maďarská politická línia preto môže postupne meniť aj fungovanie regionálneho bloku a vytvárať nové koalície v rámci EÚ.
Bakov prejav však zatiaľ zostáva predovšetkým politickým záväzkom. To, či sa demokratická obnova pretaví do reálnych zmien v súdoch, médiách, verejných financiách a fungovaní štátnych inštitúcií, ukážu až ďalšie mesiace. Prezident však v OSN vyslal jasný signál: Maďarsko chce po Orbánovej ére vystupovať ako štát, ktorý sa vracia k silnejšiemu dôrazu na právny štát a medzinárodnú dôveryhodnosť.