V pondelok 31. augusta 2026 o polnoci uplynul kľúčový termín pre čerpanie prostriedkov z Nástroja na obnovu a odolnosť (RRF) Európskej únie — všetky reformy, investície a takzvané míľniky, na základe ktorých si členský štát môže nárokovať peniaze, museli byť do tohto dátumu reálne splnené. Európska komisia jasne stanovila, že opatrenia prijaté po 1. septembri sa už pri hodnotení platieb nebudú brať do úvahy.
Ide o kulminujúci bod procesu, ktorý sa začal po zmene vlády v Maďarsku — nová vláda pod vedením Pétera Magyara počas niekoľkých mesiacov prepracovala plán obnovy zdedený po predchádzajúcej Orbánovej vláde. Kľúčovým krokom bol rozsiahly súhrnný zákon (tzv. "sálátatörvény"), ktorým parlament upravil sporné pravidlá, pre ktoré Brusel prostriedky pôvodne pozastavil — vrátane otázky nezávislosti súdnictva, korupčných rizík, transparentnosti verejného obstarávania, obmedzenej kontroly majetkových priznaní a právomocí Úradu integrity. Najznámejšou zmenou bola úprava systému takzvaných "kekva" nadácií (verejnoprospešných správcovských nadácií) — mimo vysokoškolských majú zaniknúť do konca roka 2026, vysokoškolské do leta 2027.
Prelomový moment prišiel 29. mája 2026 v Bruseli, keď Magyar spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou spoločne oznámili dohodu, podľa ktorej sa Maďarsko dostane k prostriedkom z fondu obnovy aj ďalších zdrojov. Podľa informácií portálu Politico pritom už koncom augusta nebola hlavnou otázkou, či k uvoľneniu časti prostriedkov dôjde, ale skôr to, akú časť z dostupnej sumy sa Maďarsku podarí na poslednú chvíľu skutočne zachrániť.
Samotné maďarské úpravy plánu obsahujú 127 míľnikov — investícií a reforiem, ktoré je potrebné preukázateľne splniť. Vláda pritom pracovala aj s vedomím rizika straty financovania — časti verejnosti aj Bruselu naznačovala, že bez tohto úsilia hrozí, že Maďarsko o značnú časť z približne 17 miliárd eur pozastavených prostriedkov (z toho 10,4 miliardy eur viazaných priamo na fond obnovy) definitívne príde.
Kľúčovým faktom, ktorý však oddeľuje splnenie termínu od reálneho príchodu peňazí, je samotný administratívny proces. Podľa harmonogramu Európskej komisie musí Maďarsko finálnu žiadosť o platbu spolu so všetkými podpornými dokumentmi, faktúrami, legislatívnymi zmenami a dôkazmi predložiť najneskôr do 30. septembra 2026. Až po prijatí tejto žiadosti začína bežať samotné hodnotenie zo strany Bruselu — experti postupne, bod po bode, kontrolujú dokumentáciu, verejné obstarávania, legislatívnu súladnosť aj naplnenie takzvaných "supermíľnikov". Ak Komisia v procese objaví chybu alebo nedostatok, môže nariadiť nápravu, čo proces ešte predĺži. Konečný právny a administratívny termín na vyplatenie schválených platieb je 31. december 2026.
Práve tento rozdiel medzi "splnením termínu na reformy" a "reálnym prevodom peňazí" sa stal predmetom politického sporu. Denník Magyar Nemzet sa priamo obrátil na Európsku komisiu s otázkou, či boli pozastavené prostriedky pre Maďarsko skutočne uvoľnené a či už došlo k nejakej platbe. Odpoveď Bruselu bola podľa denníka jednoznačná: nie. Podľa vyjadrenia Komisie prostriedky z RRF Maďarsku doteraz prevedené neboli, keďže maďarská strana musí najprv formálne podať žiadosť o platbu — na čo má čas práve do 30. septembra 2026.
Kritici vládnej komunikácie zároveň upozorňujú, že aj samotná prezentovaná suma 3650 miliárd forintov môže byť zavádzajúca — jej podstatnú časť tvoria úvery (nie granty), takmer miliardu eur už Maďarsko dostalo v minulosti ako zálohu, a reálny čistý prínos pre štátny rozpočet je tak podľa kritikov len zlomkom nominálnej hodnoty celého rámca.
Predseda Úradu integrity, inštitúcie zriadenej práve na monitorovanie protikorupčných záruk, sa navyše doteraz nevyjadril jednoznačne pozitívne ani k samotnej protikorupčnej politike novej vlády — podľa jeho slov bude možné jej výsledky relevantne zhodnotiť skôr až v roku 2027.
Pre Slovensko a širší región strednej Európy má vývoj v Maďarsku význam predovšetkým ako signál regionálnej stability a dynamiky vo formáte V4 — či sa novej maďarskej vláde podarí obnoviť plný prístup k európskym fondom, môže ovplyvniť aj širšiu diskusiu o vzťahu jednotlivých členských štátov k podmienenosti čerpania eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu.