Otázka využitia približne 210 miliárd eur ruských štátnych aktív zmrazených v Európe, prevažne v belgickej clearingovej spoločnosti Euroclear, patrí medzi najkontroverznejšie témy vnútri EÚ už viac než rok. Nemecký kancelár Friedrich Merz sa za myšlienku takzvanej "reparačnej pôžičky" verejne postavil už vlani v septembri, keď navrhol bezúročný úver pre Ukrajinu vo výške až 140 miliárd eur — s tým, že samotné aktíva by zostali zmrazené, kým Rusko nezaplatí vojnové reparácie, čím sa malo predísť právnym sporom o priame vyvlastnenie majetku.
Napriek podpore Nemecka aj Európskej komisie sa vlaňajší decembrový summit EÚ v Bruseli skončil bez dohody na tomto pláne — kľúčovou prekážkou zostalo Belgicko, ktoré požadovalo záruky na zdieľanie prípadnej právnej zodpovednosti, pokiaľ by Rusko krok napadlo ako nezákonnú konfiškáciu. Namiesto toho sa lídri EÚ napokon dohodli na alternatívnom riešení — 90-miliardovom bezúročnom úvere pre Ukrajinu financovanom prostredníctvom kapitálových trhov, teda bez použitia samotných zmrazených aktív.
Podľa aktuálnych informácií sa teraz skupina krajín vedená Nemeckom pokúša tento spor znovu otvoriť s novým návrhom pôžičky pre Kyjev, opäť krytej zmrazenými ruskými aktívami. Návrat témy pravdepodobne súvisí s viacerými faktormi, ktoré sme v poslednom čase sledovali — pokračujúcimi ruskými útokmi na Ukrajinu aj napriek prebiehajúcim diplomatickým kontaktom, rastúcimi nákladmi na obranu spôsobenými eskaláciou na Blízkom východe, aj obmedzenou udržateľnosťou financovania cez kapitálové trhy z minulého decembra.
Rusko takéto plány dlhodobo odmieta ako nezákonnú konfiškáciu — hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová opakovane označila podobné kroky ako hrubé porušenie medzinárodného práva. Belgicko zostáva kľúčovým hráčom v akomkoľvek novom pokuse presadiť túto myšlienku, keďže väčšina sporných aktív sa nachádza práve na jeho území — jeho súhlas bude aj tentoraz nevyhnutný pre akýkoľvek pokrok.