Poľský podpredseda vlády a minister digitálnych záležitostí Krzysztof Gawkowski vo štvrtok 27. augusta 2026 oznámil, že formálne požiadal Európsku komisiu o uloženie pokuty vo výške 250 miliónov eur (približne 291 miliónov dolárov) spoločnosti Meta. Dôvodom je podľa neho dlhodobo nedostatočná reakcia platformy na podvodné reklamy na Facebooku a Instagrame. List Komisii poslal 26. augusta.
"Napriek opakovaným hláseniam od príslušných poľských úradov a tímov zodpovedných za kybernetickú bezpečnosť Meta stále neposkytuje efektívnu a adekvátnu reakciu na podvodné reklamy," napísal Gawkowski na sieti X.
Základom žiadosti sú výsledky testov národného tímu pre riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov CERT Polska, ktorý preveril 122 reklám klasifikovaných ako podvodné. Podľa ministra Meta v 106 prípadoch, teda v 86,8 % nahlásení, rozhodla reklamu neodstrániť. Odstránených bolo len 10 reklám a v šiestich prípadoch platforma vôbec neodpovedala.
Poľské úrady poslali Mete 18. augusta deväť písomných otázok týkajúcich sa rozsahu podvodnej reklamy v krajine, spôsobu, akým firma odhaľuje deepfake obsah, ako overuje inzerentov a ako dlho trvá odstránenie nahlásenej reklamy, s lehotou na odpoveď sedem dní. Vicemininister Dariusz Standerski vtedy avizoval, že ak odpovede nebudú uspokojivé, nasledujúci list pôjde priamo Komisii so žiadosťou o otvorenie konania podľa aktu o digitálnych službách (DSA) — presne to sa teraz stalo.
Meta na obvinenia reagovala tvrdením, že zo škodlivej reklamy "nemá záujem profitovať". Podľa údajov, ktoré firma poskytla poľskému ministerstvu, odstránila len v Poľsku medzi júlom 2025 a júnom 2026 vyše 380-tisíc príspevkov a 137-tisíc reklám za porušenie pravidiel týkajúcich sa podvodných praktík, pričom podľa nej bola drvivá väčšina odstránená ešte predtým, než ich používatelia stihli nahlásiť.
Kauza sa stala v Poľsku politicky citlivou najmä vďaka dlhoročnému sporu Rafała Brzosku, zakladateľa balíkovej spoločnosti InPost a jedného z najbohatších ľudí v krajine. Podvodné investičné reklamy roky zneužívali jeho zmanipulovanú podobizeň — vrátane falošného tvrdenia o jeho smrti, ktoré sa dostalo až k jeho vlastným deťom — a podobne aj podobizeň poľského prezidenta Karola Nawrockého. Keď Brzoska tieto reklamy verejne kritizoval, Meta mu následne pozastavila účet na Instagrame, čo Gawkowski označil za cenzúru. Varšavský odvolací súd v apríli 2026 v Brzoskovej žalobe rozhodol, že Meta zodpovedá za reklamy, ktoré hosťuje na svojich platformách — firma sa pred súdom bránila tvrdením, že nezodpovedá za podvodné konanie svojich používateľov.
DSA vyžaduje od takzvaných veľmi veľkých online platforiem (s viac než 45 miliónmi aktívnych používateľov mesačne v EÚ) pravidelné hodnotenia rizík a účinné kroky na ich zmiernenie. Komisia môže podľa nariadenia uložiť pokutu až do výšky 6 % celosvetového ročného obratu firmy — pri Mete, ktorej materská spoločnosť v posledných fiškálnych rokoch hlásila tržby presahujúce 160 miliárd dolárov, by teoretická maximálna pokuta bola oveľa vyššia než požadovaná suma 250 miliónov eur.
Nie je isté, či a ako rýchlo Komisia na poľskú žiadosť zareaguje — členské štáty môžu podania, sťažnosti a upozornenia posielať, no Brusel si stanovuje vlastné priority presadzovania práva a doterajšie konania proti Mete doposiaľ napredovali len pomaly.