Rusko v posledných dňoch opakovane zasiahlo dátové centrá a komunikačné uzly v Kyjeve, pričom následky pocítili aj bežní používatelia internetu. Ukrajinské ministerstvo digitálnej transformácie uviedlo, že po útokoch z 23. septembra malo problémy s pripojením približne 100-tisíc domácností v Kyjeve a Kyjevskej oblasti. Výpadky hlásili viacerí poskytovatelia internetu vrátane spoločností UTELS a Pavutyna a technici začali poškodenú infraštruktúru núdzovo opravovať.
Zasiahnuté pritom neboli iba jednotlivé káble alebo malé lokálne zariadenia. Dátové centrá sú miestom, kde sa nachádzajú servery, sieťové prvky a ďalšia infraštruktúra potrebná pre fungovanie internetových služieb, webových stránok, firemných systémov či cloudových služieb. Hostingová spoločnosť MiroHost potvrdila, že dátové centrum, v ktorom mala časť svojej ukrajinskej infraštruktúry, bolo pri útoku zničené. Firma uviedla, že veľkú časť zákazníkov dokázala ochrániť vďaka tomu, že približne 90 až 95 percent jej infraštruktúry pre klientov už funguje mimo Ukrajiny.
Ruské ministerstvo obrany otvorene tvrdilo, že zasiahlo dátové centrá New-Telco a United DC v Kyjeve. Moskva ich označila za zariadenia zabezpečujúce internetové a dátové služby pre ukrajinské ministerstvo obrany a bezpečnostné zložky. Tieto tvrdenia o vojenskom využití objektov však nebolo možné nezávisle overiť. Ukrajinská strana naopak upozorňuje, že rovnakú infraštruktúru využívajú aj civilní poskytovatelia internetu, firmy a bežní používatelia.
Nejde pritom o úplne izolovaný incident. Už v polovici septembra Rusko tvrdilo, že zasiahlo dátové centrum De Novo v Kyjeve, jedno z väčších zariadení svojho druhu na Ukrajine. De Novo poskytuje cloudové a dátové služby bankám, firmám a ďalším organizáciám. Ruská strana aj v tomto prípade tvrdila, že zariadenie spracovávalo dáta pre ukrajinskú armádu. Séria zásahov preto vyvoláva otázku, či Moskva rozširuje zoznam strategických cieľov popri energetike, železniciach, skladoch a priemyselných podnikoch aj o digitálnu infraštruktúru.
Pre Ukrajinu je internet počas vojny podstatne dôležitejší než iba ako služba pre domácnosti. Cez dátové centrá a komunikačné siete fungujú banky, logistika, štátne služby, firmy, cloudové systémy aj časť vojenskej komunikácie. Výpadok jedného veľkého uzla môže zároveň zasiahnuť viacero poskytovateľov naraz. Práve preto Ukrajina od začiatku ruskej invázie presúva časť kritických dát a systémov do zahraničných dátových centier a využíva distribuovanú infraštruktúru vrátane satelitného pripojenia.
Útoky zároveň zapadajú do širšieho tlaku na ukrajinskú ekonomiku. Rusko v posledných týždňoch intenzívnejšie zasahuje železnice, sklady, energetické zariadenia, priemysel a logistické uzly. Financial Times tento trend opisuje ako snahu zasiahnuť schopnosť ukrajinskej ekonomiky fungovať aj mimo samotného frontu. Dátové centrá do tejto rovnice pridávajú nový rozmer: moderná ekonomika môže mať elektrinu aj fungujúce továrne, no bez stabilného pripojenia, serverov a dátových služieb sa jej chod dokáže veľmi rýchlo skomplikovať.
Zatiaľ nie je možné povedať, že cieľom Ruska je „vypnúť ukrajinský internet“ ako celok. Ukrajinská sieť je decentralizovaná, má množstvo poskytovateľov a časť kritickej infraštruktúry bola počas vojny presunutá alebo zálohovaná. Posledné útoky však ukazujú, že dátové centrá a internetové uzly už nemožno považovať iba za technologické zázemie. Vo vojne, v ktorej veľká časť štátu, ekonomiky aj armády závisí od digitálnych systémov, sa stávajú strategickou infraštruktúrou – a tým aj potenciálnym cieľom.