V roku 2025 si pravdivosť informácií alebo obsahu nájdeného na internete overovalo z iných zdrojov 29,2 percenta ľudí v Európskej únii vo veku od 16 do 74 rokov. Údaj sa týka aktivity počas troch mesiacov pred uskutočnením prieskumu.
Slovensko sa umiestnilo nad európskym priemerom. Informácie si týmto spôsobom overovalo 33,6 percenta Slovákov, čo našu krajinu zaradilo na deviate miesto v EÚ. Pred Slovenskom skončili Írsko, Holandsko, Luxembursko, Švédsko, Fínsko, Belgicko, Maďarsko a Španielsko.
Rozdiel medzi jednotlivými krajinami je pritom mimoriadne veľký. Jednoznačne najvyšší podiel zaznamenalo Írsko, kde si informácie overovalo 63,6 percenta ľudí. Nasledovalo Holandsko s 53,1 percenta a Luxembursko so 45,2 percenta.
Na opačnom konci rebríčka skončilo Grécko s iba 9,8 percenta. V Litve to bolo 14,9 percenta a v Rumunsku 18,2 percenta. Medzi Írskom a Gréckom tak vznikol rozdiel takmer 54 percentuálnych bodov.
Slovensko sa zlepšilo oproti roku 2021
Zaujímavé je aj porovnanie s minulosťou. V roku 2021 Eurostat pri Slovensku zaznamenal približne 29 percent ľudí, ktorí si overovali pravdivosť informácií nájdených na internete. V roku 2025 to bolo 33,6 percenta.
Priemer EÚ sa za rovnaké obdobie posunul z približne 23 percent v roku 2021 na súčasných 29,2 percenta. Pri priamom porovnávaní jednotlivých rokov je však potrebné brať do úvahy metodické a dátové rozdiely medzi jednotlivými vydaniami prieskumu.
Výraznú úlohu zohráva aj vek. Samostatná analýza Eurostatu ukazuje, že mladí Európania vo veku 16 až 29 rokov kontrolujú informácie častejšie než celková populácia. V roku 2025 si pravdivosť online obsahu overovalo približne 41 percent mladých ľudí v EÚ, zatiaľ čo pri celkovej populácii išlo približne o 31 percent podľa príslušnej širšej metodiky Eurostatu.
Väčšina Európanov si informácie stále neoveruje
Výsledky majú ešte jednu stránku. Aj keď Slovensko prekonáva priemer EÚ, 33,6 percenta stále znamená, že takúto formu overovania v sledovanom období uviedla len približne tretina ľudí.
To je dôležité v období, keď sa informácie šíria prostredníctvom sociálnych sietí, videí, súkromných správ a čoraz častejšie aj prostredníctvom obsahu vytvoreného umelou inteligenciou. Fotografie, hlas aj video možno dnes vytvoriť alebo upraviť spôsobom, ktorý môže byť na prvý pohľad ťažké rozpoznať.
Samotné čísla Eurostatu však nehovoria, že zvyšných 66,4 percenta Slovákov verí nepravdivým informáciám. Merajú konkrétnu činnosť – či človek počas sledovaného obdobia overoval pravdivosť informácie alebo obsahu nájdeného na internete pomocou ďalších zdrojov. Tento rozdiel je pri interpretácii výsledkov dôležitý.
Slovensko tak v európskom porovnaní nevychádza zle. Zároveň však údaje ukazujú, že aktívne overovanie informácií stále nie je samozrejmosťou pre väčšinu používateľov internetu.