Smartfón má jednu veľkú nevýhodu: musíme ho vytiahnuť z vrecka. Technologické firmy preto už roky hľadajú zariadenie, ktoré by bolo bližšie k človeku a dokázalo s umelou inteligenciou komunikovať prirodzenejšie. Jedným z kandidátov sú inteligentné okuliare. Kamera vidí približne to, čo používateľ, mikrofóny počujú jeho okolie a AI môže okamžite odpovedať na otázky typu „čo mám pred sebou?“, „prelož mi tento nápis“ alebo „čo môžem pripraviť z týchto potravín?“. Z osobného asistenta ukrytého v telefóne sa tak môže stať AI, ktorá používateľa sprevádza prakticky nepretržite.
Práve tu však začína problém. Keď niekto fotografuje telefónom, ľudia v jeho okolí to väčšinou vidia. Pri okuliaroch môže kamera smerovať na človeka počas úplne bežného rozhovoru a zariadenie sa pritom na prvý pohľad nemusí výrazne líšiť od obyčajných okuliarov. Meta preto pri svojich AI okuliaroch používa svetelný indikátor, ktorý signalizuje fotografovanie alebo nahrávanie, a tvrdí, že zariadenie zabraňuje záznamu, ak je kontrolka zakrytá. Sama spoločnosť zároveň používateľom odporúča, aby pri fotografovaní alebo nahrávaní ľudí požiadali o súhlas.
To však nerieši celý problém. Moderné AI okuliare nemusia iba vytvárať fotografie. Môžu analyzovať to, čo používateľ práve vidí, prijímať hlasové príkazy a v niektorých prípadoch posielať informácie na servery, kde ich spracuje model umelej inteligencie. Francúzsky úrad na ochranu osobných údajov CNIL preto v júni upozornil, že smart okuliare predstavujú novú výzvu pre ochranu súkromia. Regulátor upozorňuje najmä na kamery a mikrofóny zabudované priamo do rámu okuliarov a na fakt, že zariadenia môžu zachytávať aj ľudí v okolí používateľa.
Rozdiel oproti smartfónu je podstatný. Telefón väčšinu dňa leží vo vrecku alebo na stole. Okuliare môžu byť na tvári osem či desať hodín denne. Budúca generácia osobnej AI tak môže poznať nielen naše správy, vyhľadávania a fotografie, ale potenciálne aj miesta, ktoré navštevujeme, ľudí, s ktorými sa stretávame, predmety, na ktoré sa pozeráme, a otázky, ktoré si v konkrétnej situácii kladieme. Ak sa takéto údaje kombinujú, vzniká mimoriadne podrobný obraz každodenného života človeka.
Technologické firmy preto skúšajú rôzne kompromisy. Časť výrobcov presúva čo najviac spracovania priamo do zariadenia, aby zvuk alebo obraz nemuseli vždy putovať do cloudu. Objavujú sa aj okuliare bez kamery alebo malé AI rekordéry, pri ktorých musí používateľ nahrávanie aktívne spustiť. Reuters upozorňuje, že otázka súkromia sa stáva jednou z hlavných prekážok, ktoré musí nový segment vyriešiť, ak chce osloviť stovky miliónov bežných používateľov.
História pritom ukazuje, že samotná technologická zaujímavosť nestačí. Humane sa pokúsila nahradiť časť funkcií smartfónu zariadením Ai Pin pripnutým na oblečení. Projekt však skončil a spotrebiteľská služba bola vo februári 2025 vypnutá. Zákazníkom prestali fungovať cloudové AI funkcie, telefonovanie či správy a spoločnosť oznámila odstránenie uložených používateľských dát. Ai Pin nezlyhal iba pre súkromie – kritizovaná bola cena, praktickosť aj fungovanie zariadenia – ale ukázal, aké ťažké je presvedčiť ľudí, aby telefón nahradili úplne novou kategóriou elektroniky.
AI okuliare majú oproti pinom jednu veľkú výhodu: okuliare už ľudia bežne nosia. Ak sa do nich podarí nenápadne vložiť kameru, reproduktory, mikrofóny a výkonnú AI, nemusia od používateľa vyžadovať veľkú zmenu správania. Súčasne však vzniká spoločenská otázka, na ktorú technológia sama odpoveď nedá. Je prijateľné hovoriť s človekom, ktorý má na tvári zariadenie schopné zaznamenávať alebo analyzovať konverzáciu? Ako jasne má byť viditeľné, že kamera pracuje? A kto rozhodne, ako dlho sa tieto dáta uchovávajú a či sa môžu použiť na ďalšie trénovanie AI?
Práve preto môže byť súkromie jednou z najväčších bŕzd ďalšej technologickej vlny. Nie nevyhnutne preto, že regulátori nové zariadenia zakážu. Väčším problémom môže byť dôvera. Ak ľudia získajú pocit, že každé stretnutie s človekom v AI okuliaroch môže byť zároveň nahrávaním, prepisom alebo analýzou rozhovoru, spoločenské odmietnutie môže byť silnejšie než technické možnosti produktu.
Budúcnosť po smartfóne preto zrejme nebude závisieť iba od toho, kto vytvorí najlepšiu AI. Rozhodujúce môže byť, kto dokáže vytvoriť zariadenie, ktorému budú dôverovať nielen jeho majitelia, ale aj ľudia stojaci pred nimi. Víťaz ďalšej technologickej éry tak možno nebude mať najlepšiu kameru alebo najväčší model. Môže ním byť firma, ktorá presvedčí spoločnosť, že osobná AI nemusí znamenať koniec osobného súkromia.