Matthew Holman z Centra pre astrofyziku Harvard & Smithsonian si nezvyčajný objekt všimol večer 13. októbra pri spracúvaní starších pozorovaní. Použil program vyvinutý s kolegom Kevinom Napierom, ktorý porovnáva miliardy záznamov a hľadá pozorovania patriace tomu istému pohybujúcemu sa telesu. Jasnosť objektu v kombinácii s jeho vzdialenosťou naznačovala nezvyčajne veľké rozmery. Holman preto podľa oznámenia observatória najskôr preveroval, či sa nepomýlil on alebo jeho kód.
Kontrola priniesla ďalšie dôkazy. Astronóm Mario Jurić vyhľadal dodatočné záznamy v katalógoch a snímkach observatória. Rubin zachytil objekt celkovo tridsaťkrát počas dvadsiatich nocí medzi 4. marcom a 11. júlom 2026. Následne sa našli aj archívne snímky z kamery DECam na inom čilskom ďalekohľade, siahajúce do roku 2016. Teleso teda bolo na starších záberoch prítomné, vedci ho však identifikovali až teraz.
Objav bol oznámený 27. októbra a teleso dostalo predbežné označenie 2026 ED138. Aktuálne sa nachádza približne 46 astronomických jednotiek od Slnka. Jedna astronomická jednotka zodpovedá priemernej vzdialenosti Zeme od Slnka, približne 150 miliónom kilometrov. ED138 je tak vzdialené asi 6,9 miliardy kilometrov a momentálne leží ďalej než priemerná vzdialenosť Pluta od Slnka.
Najväčšou neistotou zostáva jeho veľkosť. Odhad 600 až 1 500 kilometrov vychádza zo vzdialenosti, jasnosti a predpokladanej odrazivosti povrchu. Jasnejšie teleso môže byť väčšie, ale môže tiež účinnejšie odrážať slnečné svetlo. Podľa tímu sú potrebné infračervené pozorovania, ktoré pomôžu rozmery spresniť. Zatiaľ preto nemožno tvrdiť, že astronómovia potvrdili novú trpasličiu planétu.
Podľa definície Medzinárodnej astronomickej únie musí trpasličia planéta obiehať okolo Slnka, nesmie byť mesiacom a vlastnou gravitáciou musí nadobudnúť približne zaoblený tvar. Zároveň gravitačne nevyčistila okolie svojej obežnej dráhy. ED138 je kandidátom na zaradenie do tejto kategórie; únia v nej uznáva Pluto, Ceres, Eris, Haumeu a Makemake.
Teleso sa skrývalo v oblasti oblohy blízko roviny Mliečnej cesty, kde pozorovanie sťažuje husté hviezdne pozadie. Rubinovo observatórium opakovane sníma rozsiahle časti južnej oblohy a softvér v údajoch vyhľadáva pohybujúce sa body. Nález ukazuje aj význam archívov: po identifikovaní objektu môžu astronómovia spätne prehľadať staršie snímky a výrazne spresniť jeho obežnú dráhu.