Anderssonová dostala od predsedu parlamentu Andreasa Norléna 18. septembra úlohu preskúmať možnosti vzniku vlády, ktorú by Riksdag dokázal tolerovať. Po desiatich dňoch rokovaní však mandát vrátila. „V súčasnosti neexistuje možnosť, aby som zostavila vládu,“ oznámila po konzultáciách s ostatnými stranami.
Jedným z rozhodujúcich momentov bol postoj Ľavicovej strany. Tá cez víkend oznámila, že podporí kandidáta Umiernenej strany Andreasa Norléna na predsedu parlamentu. Anderssonová tento krok vyhodnotila ako signál, ktorý oslabil predpoklady na vytvorenie spoločnej stredoľavej vládnej zostavy. Ľavicová strana pritom predtým deklarovala podporu Anderssonovej ako kandidátke na premiérku.
Norlén bol následne v pondelok opätovne zvolený za predsedu Riksdagu na volebné obdobie 2026 až 2030. V tajnom hlasovaní získal 200 hlasov, zatiaľ čo sociálnodemokratická kandidátka Johanna Haraldssonová dostala 146 hlasov. Jeden hlas bol neplatný. Samotná voľba predsedu parlamentu však automaticky neurčuje, kto bude ďalším premiérom.
Výsledok septembrových volieb vytvoril mimoriadne tesnú politickú situáciu. Stredoľavé strany získali spolu 176 mandátov, kým doterajší pravicový blok 173. Väčšina na papieri však ešte nezaručuje vznik vlády, pretože jednotlivé strany sa musia dohodnúť na podobe kabinetu, jeho programe a podmienkach parlamentnej podpory.
Ďalší krok je teraz opäť na Norlénovi. Predseda parlamentu na stredu 30. septembra zvolal individuálne konzultácie so zástupcami parlamentných strán. Následne rozhodne, komu zverí ďalší pokus o vytvorenie vlády. Jednou z možností je aj líder Umiernenej strany a odchádzajúci premiér Ulf Kristersson, no nový mandát zatiaľ oficiálne pridelený nebol.
Švédsky systém umožňuje predsedovi parlamentu predložiť Riksdagu kandidáta na premiéra celkovo štyrikrát. Ak by parlament odmietol všetkých štyroch kandidátov, museli by nasledovať mimoriadne voľby. Švédsko má s dlhými povolebnými rokovaniami skúsenosti – po voľbách v roku 2018 trvalo vytvorenie novej vlády viac než štyri mesiace.
Pre Slovensko nemá súčasný politický pat vo Švédsku bezprostredný priamy dosah. Výsledok rokovaní však bude relevantný pre smerovanie jednej z členských krajín Európskej únie a NATO, najmä v otázkach obrany, migrácie a európskej politiky. Zatiaľ však nie je možné povedať, ktorá politická zostava nakoniec získa dostatočnú podporu parlamentu.