Taliansko robí jeden z najväčších obratov vo svojej energetickej politike za posledné desaťročia. Senát definitívne schválil zákon o udržateľnej jadrovej energetike, ktorý vláde umožňuje pripraviť pravidlá pre výstavbu a prevádzku nových jadrových zariadení. Krajina sa tým po takmer 40 rokoch vracia k technológii, ktorú po havárii v Černobyle postupne opustila.
Za zákon hlasovalo 81 senátorov, 51 bolo proti a sedem sa zdržalo. Poslanecká snemovňa ho schválila už v júni, takže parlamentný proces je ukončený. Premiérka Giorgia Meloni označila rozhodnutie za splnenie jedného z vládnych záväzkov a argumentuje tým, že Taliansko dnes elektrinu vyrobenú z jadra dováža zo susedných krajín, hoci ju samo nevyrába.
Nový zákon však ešte neznamená, že sa zajtra začne stavať prvá elektráreň. Ide o takzvaný splnomocňovací zákon, ktorý dáva vláde 12 mesiacov na vytvorenie podrobného právneho systému. Ten má riešiť povoľovanie nových reaktorov, bezpečnostné pravidlá, nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom, výber vhodných lokalít aj fungovanie kontrolných orgánov.
Súčasťou pripravovaného systému má byť aj národný program jadrovej energetiky. Zákon počíta nielen so štiepením jadra, ale v dlhodobom horizonte aj s jadrovou fúziou a s rozvojom domáceho a európskeho dodávateľského reťazca. Cieľom vlády je posilniť energetickú bezpečnosť, znížiť závislosť od dovozu palív a zároveň pomôcť pri dekarbonizácii priemyslu.
Taliansko pritom nechce jednoducho obnoviť staré veľké reaktory zo 70. a 80. rokov. Politická debata sa sústreďuje najmä na nové generácie jadrových zariadení a malé modulárne reaktory – SMR. Tie majú byť menšie, štandardizovanejšie a teoreticky jednoduchšie na výstavbu než tradičné veľké bloky. Či budú zároveň výrazne lacnejšie, však zatiaľ nie je vo veľkom komerčnom meradle preukázané.
Minister životného prostredia a energetickej bezpečnosti Gilberto Pichetto Fratin uviedol, že pri optimistickom scenári by prvá nová jadrová výroba mohla v Taliansku fungovať približne v rokoch 2033 až 2034. Do toho času musí krajina vytvoriť legislatívu, regulačný úrad, systém povoľovania, vyriešiť lokality a následne samotné zariadenia postaviť.
Rozhodnutie je výrazným historickým obratom. Taliansko prestalo vyrábať elektrinu z jadra po referende v roku 1987, ktoré nasledovalo krátko po černobyľskej havárii. Ďalší pokus o návrat jadra odmietli voliči v referende v roku 2011 po havárii vo Fukušime. Nový zákon tieto referendá formálne neruší, ale vytvára legislatívnu cestu pre novú generáciu technológií.
Vláda tvrdí, že situácia sa odvtedy zásadne zmenila. Európa rieši vysoké ceny energií, potrebu znižovať emisie a zároveň snahu obmedziť závislosť od dovážaného plynu. Taliansko je veľkým spotrebiteľom zemného plynu a jadro považuje za jednu z možností, ako stabilizovať výrobu elektriny popri obnoviteľných zdrojoch.
Opozícia však upozorňuje na cenu, dlhé termíny výstavby a nevyriešenú otázku rádioaktívneho odpadu. Kritici tiež argumentujú, že obnoviteľné zdroje, siete a akumulácia môžu priniesť výsledky rýchlejšie než jadrové projekty, ktorých výstavba môže trvať celé desaťročie alebo dlhšie.
Taliansko napriek tomu nie je v Európe osamotené. Francúzsko pokračuje vo veľkom jadrovom programe a štátna spoločnosť EDF chce do roku 2035 postaviť v Európe desať malých modulárnych reaktorov. Jeden z nich by mohol vzniknúť práve v Taliansku. O nové jadrové zdroje sa zaujímajú aj Poľsko, Česká republika a ďalšie krajiny.
A čo Slovensko?
Pre Slovensko je taliansky obrat zaujímavý aj preto, že my jadro nikdy neopustili. Jadrové elektrárne v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach patria medzi hlavné zdroje slovenskej elektriny a po spustení ďalších blokov Mochoviec sa podiel jadra ešte zvýšil.
Taliansky návrat preto ukazuje, že európska energetická diskusia sa za posledné roky posunula. Krajiny, ktoré jadro kedysi odmietali, sa k nemu znovu vracajú ako k jednej z možností, ako kombinovať nízke emisie so stabilnou výrobou elektriny.
Pre slovenský priemysel môže vzniknúť aj obchodná príležitosť. Firmy pôsobiace v jadrovej energetike, strojárstve, údržbe a špecializovaných technológiách majú skúsenosti, ktoré môžu byť zaujímavé pri budovaní nového európskeho jadrového dodávateľského reťazca.
Taliansko zatiaľ žiadnu novú elektráreň nestavia. Po stredajšom hlasovaní však prvýkrát po desaťročiach existuje politická a právna cesta, aby sa to zmenilo. A krajina, ktorá jadro po Černobyle opustila, dnes už otvorene počíta s tým, že sa k nemu vráti.