Hlasovanie sa skončilo pomerom 77 hlasov za, nikto nebol proti ani sa nezdržal a 73 poslancov bolo neprítomných. Návrh teda prekročil hranicu 76 hlasov potrebných na vyslovenie nedôvery členovi vlády. Z poslaneckého klubu SNS Tarabu nepodporila väčšina členov; pri jeho odvolávaní sa k opozícii pridalo sedem poslancov klubu. Peter Kotlár a Dušan Muňko medzi hlasujúcimi za jeho odvolanie neboli.
Vývoj zavŕšil niekoľkodňový konflikt medzi Tarabom, vedením SNS a premiérom Robertom Ficom. Predseda SNS Andrej Danko požadoval Tarabov odchod a tvrdil, že minister predtým sľúbil odstúpiť k 30. septembru. Fico pôvodne prezidentovi návrh na jeho odvolanie predložil, v pondelok 28. septembra ho však stiahol s odôvodnením, že ďalšia eskalácia sporu môže ohroziť parlamentnú väčšinu a stabilné fungovanie vlády.
SNS následne podporila opozičný návrh na okamžité prerokovanie Tarabovho odvolania. Danko počas parlamentnej rozpravy odmietol, že by tým SNS vytvárala nové politické spojenectvo s opozíciou, a tvrdil, že jeho strana iba využila parlamentnú možnosť presadiť odchod svojho pôvodného nominanta po tom, čo ostatné možnosti podľa nej zlyhali.
Výsledok hlasovania zároveň ukázal krehkosť súčasnej parlamentnej väčšiny. Koalícia Smer, Hlas a SNS sa v poslednom období opierala približne o 78 poslancov vrátane viacerých nezaradených podporujúcich vládu. Pri Tarabovom odvolávaní však väčšina koaličných poslancov zo Smeru a Hlasu do hlasovania nevstúpila a SNS umožnila opozícii dosiahnuť potrebných 76 hlasov.
Robert Fico po hlasovaní oznámil, že na stredu zvoláva predsedníctvo Smeru, ktoré má rozhodnúť o ďalšom postupe strany. Podľa Reuters premiér zároveň otvoril možnosť predčasných parlamentných volieb, ktoré by sa podľa jeho vyjadrenia mohli uskutočniť už v januári. Na skrátenie volebného obdobia by však bola potrebná ústavná väčšina, teda najmenej 90 hlasov poslancov.
Samotné Tarabovo odvolanie automaticky neznamená pád vlády ani predčasné voľby. Koaliční partneri sa môžu pokúsiť dohodnúť na novom ministrovi a pokračovať v súčasnom usporiadaní. Rovnako prípadný rozpad koalície by automaticky neviedol k voľbám, pretože ústavný systém umožňuje vytvorenie inej parlamentnej väčšiny a novej vlády v rámci existujúceho volebného obdobia.
Politický význam hlasovania však presahuje samotnú personálnu zmenu na ministerstve životného prostredia. Prvýkrát sa pri rozhodujúcom hlasovaní spojila väčšina klubu jednej z koaličných strán s opozíciou proti členovi Ficovej vlády. Najbližšie kroky Smeru, Hlasu a SNS preto ukážu, či išlo o jednorazové riešenie vnútorného sporu alebo o začiatok širšieho preusporiadania vládnej väčšiny.