Americký Úrad pre kontrolu zahraničných aktív vydal 9. októbra všeobecnú licenciu povoľujúcu vybrané transakcie súvisiace s predajom, dopravou a dovozom nafty ruského pôvodu. Trump následne oznámil dohodu s Vladimirom Putinom o dodávkach nafty na trh. Rozhodnutie vytvára výnimku v sankčnom režime, ktorým sa USA snažili obmedziť príjmy Ruska z energetiky.
Trump obhajuje tento krok vysokými cenami palív a tvrdí, že pomôže americkým spotrebiteľom. Podľa analytikov oslovených Reuters však oznámený objem pravdepodobne nebude stačiť na výrazné zníženie cien. Časť republikánskych aj demokratických senátorov zároveň vyzvala prezidenta, aby rozhodnutie prehodnotil. Ich námietkou je aj možný rozpor dohody s americkou legislatívou; právny záver tým zatiaľ nie je potvrdený.
Spor sa preniesol aj do Trumpových vyjadrení o ukrajinskom prezidentovi. V sobotu vyhlásil, že Ukrajina by mala mať nového prezidenta, a kritizoval jej útoky na ruské rafinérie. Zelenskyj označil americké rozhodnutie o nafte za „dar Putinovi“. Podľa ukrajinskej strany môže uvoľnenie obmedzení priniesť Rusku ďalšie príjmy, no presný finančný účinok dohody zatiaľ nie je doložený.
Reuters s odvolaním sa na ľudí oboznámených s rokovaniami uviedol, že americkí vyslanci predstavili Kyjevu naftovú dohodu aj ako pokus priviesť Moskvu späť k mierovým rokovaniam. Toto vysvetlenie pochádza od anonymných zdrojov, nie z verejne oznámených záväzkov Ruska. Podľa tých istých zdrojov ukrajinskí predstavitelia na stretnutí neprijali formálnu dohodu o zastavení útokov na rafinérie.
Zelenskyj verejne povedal, že Ukrajina je pripravená neútočiť na ruskú energetickú infraštruktúru, ak Rusko prestane útočiť na ukrajinskú. Trump síce oznámil energetické prímerie, obe bojujúce strany však nepotvrdili, že už platí. Zelenskyj v pondelok obvinil Rusko z ďalších zásahov energetických cieľov. Kľúčovou otázkou preto zostáva, či sa Washingtonu podarí získať od Moskvy konkrétny a overiteľný záväzok.