New York sa tento týždeň stáva centrom svetovej diplomacie. V utorok 22. septembra sa začína všeobecná rozprava 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, na ktorej majú vystúpiť desiatky prezidentov, premiérov a ďalších predstaviteľov štátov. Hlavnými témami budú vojny na Ukrajine a Blízkom východe, bezpečnostná a energetická situácia, rastúce riziká spojené s umelou inteligenciou aj klimatické extrémy. Samotné 81. zasadnutie Valného zhromaždenia sa otvorilo už 8. septembra, no práve tento týždeň patrí tradične najvyššej politickej úrovni.
Medzi najsledovanejšie stretnutia bude patriť rokovanie Donalda Trumpa s Volodymyrom Zelenským. Ukrajinský prezident po ich telefonáte uviedol, že sa obaja dohodli na stretnutí v New Yorku a že podľa neho „môže veľa zmeniť“. Za jednu z hlavných tém označil kroky smerujúce k deeskalácii vojny, energetickú bezpečnosť, ochranu civilného obyvateľstva a možné obmedzenie útokov na kritickú infraštruktúru.
Energetika sa dostáva do centra rokovaní aj preto, že Rusko a Ukrajina pokračujú vo vzájomných útokoch na energetické zariadenia. Ukrajina zasahuje ruské rafinérie a ďalšiu ropnú infraštruktúru, zatiaľ čo Rusko opakovane útočí na ukrajinskú energetickú sieť a ďalšie civilné objekty. Reuters uvádza, že Zelenskyj chce počas stretnutia presadzovať vzájomné obmedzenie takýchto útokov, hoci predchádzajúce pokusy o podobné dohody neviedli k trvalému zastaveniu úderov.
Trump má počas utorka absolvovať sériu bilaterálnych a skupinových stretnutí s predstaviteľmi viacerých regiónov. Okrem Ukrajiny bude jednou z hlavných tém aj vojna s Iránom a jej dopad na bezpečnosť Perzského zálivu a svetové energetické trhy. Reuters uvádza, že americký prezident má rokovať aj s predstaviteľmi štátov Perzského zálivu a ďalšími zahraničnými lídrami. Súčasťou programu bude aj jeho vystúpenie pred Valným zhromaždením OSN.
Tohtoročná vysoká úroveň rokovaní prichádza v období, keď sa na seba vrství viacero globálnych kríz. Associated Press upozorňuje na pokračujúce konflikty na Ukrajine, Blízkom východe, v Sudáne či Kongu, rastúce životné náklady, klimatické extrémy a nové otázky okolo bezpečnosti umelej inteligencie. OSN preto čelí nielen jednotlivým vojnovým konfliktom, ale aj širšej debate o tom, či sú súčasné medzinárodné inštitúcie ešte schopné efektívne reagovať na súbežné krízy.
Pre Európsku úniu a Slovensko bude najdôležitejšia najmä ukrajinská časť rokovaní. Vývoj medzi Washingtonom, Kyjevom a Moskvou môže ovplyvniť ďalší rozsah vojenskej a finančnej pomoci, sankcie voči Rusku aj energetickú bezpečnosť európskych krajín. Ak by sa rokovania posunuli smerom k obmedzeniu útokov na energetickú infraštruktúru, malo by to význam nielen pre Ukrajinu a Rusko, ale potenciálne aj pre širší energetický trh.
Význam stretnutia Trumpa so Zelenským preto presahuje samotné bilaterálne rokovanie. Bude testom toho, či sa súčasné diplomatické úsilie dokáže pretaviť aspoň do čiastkového zníženia intenzity vojny. Zároveň však zatiaľ nie je potvrdená žiadna konkrétna dohoda a obe strany konfliktu pokračujú vo vojenských operáciách.