Viac než polovica elektriny vyrobenej v Európskej únii počas druhého štvrťroka 2026 pochádzala z obnoviteľných zdrojov. Podľa najnovších údajov Eurostatu dosiahol ich podiel 54,1 %.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka ide o veľmi mierny pokles. V druhom štvrťroku 2025 predstavoval podiel obnoviteľných zdrojov 54,3 %.
Výrazne sa však zmenila štruktúra samotnej obnoviteľnej výroby.
Najväčším zdrojom bola tentoraz solárna energia, ktorá tvorila 41,6 % všetkej obnoviteľnej elektriny vyrobenej v EÚ. Pred rokom bol jej podiel 37 %.
Na druhom mieste skončila veterná energia s podielom 27,7 % a vodné elektrárne zabezpečili 22,6 %. Biomasa a ďalšie spaľované obnoviteľné palivá tvorili 7,7 % a geotermálne či ostatné zdroje približne 0,4 %.
Výsledky dobre ukazujú sezónny charakter európskej energetiky. V prvom štvrťroku 2026 tvorili obnoviteľné zdroje iba 45,5 % výroby elektriny a najvýznamnejším zdrojom bol vietor. Počas jarných a letných mesiacov však prudko rastie výroba zo solárnych elektrární, čo podiel obnoviteľnej energie výrazne zvyšuje.
Lotyšsko takmer na 100 percentách
Rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi sú obrovské.
Najvyšší podiel obnoviteľnej elektriny dosiahlo Lotyšsko, kde predstavoval 97,7 %. Veľkú časť tam zabezpečujú vodné a solárne elektrárne.
Dánsko skončilo druhé s podielom 94,3 %, pričom jeho výrobu výrazne ťahá vietor. Chorvátsko bolo tretie s 92,2 %, najmä vďaka vodnej energii.
Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Slovensko.
Obnoviteľné zdroje sa na čistej výrobe elektriny na Slovensku podieľali iba 19,8 %. Nasledovalo Česko s 20,9 % a Malta s 24,5 %.
Slovensko bolo medzi poslednými krajinami aj v prvom štvrťroku, keď dosiahlo podiel iba 17,2 %.
Prečo je Slovensko posledné
Nízke umiestnenie Slovenska neznamená, že krajina vyrába väčšinu elektriny z uhlia alebo plynu.
Veľkú časť slovenskej výroby zabezpečujú jadrové elektrárne. Jadrová energia má veľmi nízke emisie skleníkových plynov, ale podľa metodiky Eurostatu sa nezaraďuje medzi obnoviteľné zdroje.
Preto môže mať krajina relatívne nízkouhlíkovú výrobu elektriny a zároveň veľmi nízky podiel OZE.
Slovensko zároveň využíva najmä vodné elektrárne, zatiaľ čo rozvoj fotovoltiky a veternej energetiky bol v porovnaní s viacerými krajinami EÚ pomalší.
Práve rýchly rast solárnych elektrární pritom momentálne patrí medzi hlavné dôvody, prečo sa európsky podiel obnoviteľnej elektriny počas letných mesiacov dostáva nad 50 %.
Nie je to cieľ EÚ pre obnoviteľnú energiu
Pri interpretácii údajov je však potrebná dôležitá poznámka.
Eurostat výslovne upozorňuje, že 54,1 % nepredstavuje oficiálny ukazovateľ používaný pri hodnotení cieľov smernice o obnoviteľných zdrojoch energie.
Aktuálna štatistika sleduje podiel obnoviteľných zdrojov na čistej výrobe elektriny. Oficiálny ukazovateľ podľa smernice RED pracuje s podielom obnoviteľnej energie na hrubej spotrebe elektriny a používa odlišnú metodiku.
Pri veternej a vodnej energii sa napríklad používajú viacročné normalizované hodnoty, aby výsledok nebol príliš ovplyvnený tým, či bol konkrétny rok veterný alebo daždivý.
Pri biomase sa zase započítavajú iba palivá, ktoré spĺňajú stanovené kritériá udržateľnosti.
Preto nemožno údaj 19,8 % používať ako celkové hodnotenie toho, ako Slovensko plní svoje ciele pre obnoviteľnú energiu.
Pre Slovensko je však výsledok jasným signálom
Aj keď metodika nezahŕňa jadrovú energiu, slovenské posledné miesto poukazuje na relatívne pomalý rozvoj niektorých obnoviteľných zdrojov.
Dôležité to bude najmä pri ďalšom raste spotreby elektriny. Elektromobilita, tepelné čerpadlá, dátové centrá či elektrifikácia priemyslu môžu v nasledujúcich rokoch výrazne zvýšiť dopyt.
Jadrové elektrárne zostávajú pre Slovensko kľúčovým stabilným zdrojom. Väčší podiel slnečnej, veternej či ďalšej obnoviteľnej energie by však mohol doplniť výrobný mix a znižovať závislosť od dovážaných fosílnych palív v obdobiach, keď je potrebné elektrinu vyrábať z iných zdrojov.
Najnovšie údaje Eurostatu tak ukazujú dve rozdielne reality európskej energetiky: EÚ ako celok dokáže počas priaznivých mesiacov vyrábať väčšinu elektriny z obnoviteľných zdrojov, no rozdiely medzi jednotlivými krajinami zostávajú mimoriadne veľké.