Vláda 23. septembra schválila materiál Ministerstva financií, podľa ktorého výdavky z verejných prostriedkov súvisiace s odstraňovaním následkov živelných pohrôm, prírodných katastrof a plnením medzinárodných zmlúv presiahli za rok 2025 spolu hranicu troch percent hrubého domáceho produktu. Na tomto základe chce kabinet využiť výnimku z najprísnejších sankcií dlhovej brzdy a minister financií tak nemá pripravovať vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tento postup spochybňuje. Podľa nej verejný dlh zostáva v najvyššom sankčnom pásme a po skončení 24-mesačnej výnimky spojenej s nástupom vlády vznikla kabinetu povinnosť predložiť na roky 2027 až 2029 vyrovnaný alebo prebytkový návrh rozpočtu. Pôvodná 24-mesačná výnimka skončila v novembri 2025.
Jadrom sporu je teraz iná výnimka zakotvená v ústavnom zákone. RRZ nespochybňuje, že takáto možnosť existuje, nesúhlasí však s tým, ako ju vláda vykladá. Rada upozorňuje na nález Ústavného súdu z júna 2026, podľa ktorého má výnimka vytvárať priestor predovšetkým na výdavky vyvolané okolnosťami, ktoré nastali náhle, neočakávane a nebolo možné sa na ne pripraviť. Podľa RRZ vládny materiál dostatočne nerozlišuje medzi samotnou celkovou úrovňou výdavkov a ich náhlym a neočakávaným zvýšením.
Vláda naopak formálne skonštatovala, že príslušné výdavky v roku 2025 hranicu troch percent HDP presiahli. Práve toto zistenie je základom jej postupu pri príprave ďalšieho rozpočtu. Ide teda aj o právny spor o výklad podmienok ústavnej dlhovej brzdy, nielen o otázku toho, aký vysoký deficit si Slovensko môže ekonomicky dovoliť.
Stav verejných financií pritom zostáva napätý. RRZ vo svojom augustovom rozpočtovom semafore odhadla deficit verejnej správy na rok 2026 na 4,4 % HDP, približne 6,3 miliardy eur. To je asi o 409 miliónov eur viac, než zodpovedá schválenému rozpočtovému cieľu. Samotný odhad RRZ je pritom veľmi blízky augustovému odhadu vlády.
Samostatným problémom je dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Jej ukazovateľ za rok 2025 podľa RRZ dosiahol 5,5 % HDP, čo rada zaraďuje do pásma vysokého rizika. Hodnota neznamená aktuálny deficit štátu, ale približnú veľkosť trvalého zlepšenia verejných financií, ktoré by bolo potrebné na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti pri nezmenených politikách.
Rozhodujúce teraz bude, v akej podobe Ministerstvo financií rozpočet na roky 2027 až 2029 skutočne predloží a či sa spor o použitie výnimky dostane aj pred Ústavný súd. RRZ upozorňuje, že právna neistota okolo uplatnenia výnimky môže následne zasiahnuť aj samotný schválený rozpočet.