Pod pojmom agentický web sa rozumie internet, na ktorom softvérový agent vykonáva jednotlivé kroky v mene používateľa. Človek zadá cieľ a systém môže vyhľadať informácie, vyhodnotiť dostupné možnosti a prostredníctvom pripojených nástrojov pokračovať v úlohe. Miera samostatnosti závisí od konkrétnej aplikácie, pridelených oprávnení a požadovaných potvrdení. Samotná schopnosť odpovedať na otázky ešte neznamená, že asistent môže meniť údaje alebo uskutočňovať transakcie.
Jednu z fungujúcich ciest opisuje dokumentácia Anthropicu. Jeho nástroj na používanie prehliadača umožňuje modelu Claude čítať štruktúru stránky, pracovať s formulármi aj interpretovať snímky obrazovky. Model navrhuje operácie, napríklad kliknutie alebo zadanie textu, ktoré následne vykonáva aplikácia prevádzkovateľa. Takýto systém preto potrebuje viac než jazykový model: aj prehliadač, vykonávaciu vrstvu a pravidlá určujúce, ku ktorým stránkam a údajom má prístup.
Druhou cestou sú rozhrania, cez ktoré webová služba agentovi priamo ponúkne konkrétne funkcie. Google v dokumentácii predstavuje WebMCP, návrh webového štandardu umožňujúci stránkam sprístupniť štruktúrované nástroje. Stránka môže napríklad jednoznačne opísať vyhľadávanie alebo prácu s rezervačným formulárom. Agent tak nemusí význam každého tlačidla odhadovať z jeho vzhľadu. WebMCP však zostáva vyvíjaným návrhom v testovacom režime; nemožno ho považovať za všeobecne zavedenú súčasť všetkých prehliadačov.
Konkrétny obchodný príklad siaha do septembra 2025. Stripe vtedy oznámil Agentic Commerce Protocol, vytvorený spolu s OpenAI, a jeho využitie pri nákupoch cez Instant Checkout v ChatGPT. Pri spustení išlo o nákupy od amerických predajcov Etsy pre používateľov v USA. O zavedení možnosti nakupovať cez konverzáciu informoval aj TechCrunch. Tento príklad ukazuje existujúce nasadenie, jeho pôvodný rozsah však nemožno automaticky prenášať na všetky krajiny a obchody.
Významnou prekážkou je bezpečnosť. Agent počas práce číta obsah, ktorý mohol vytvoriť ktokoľvek vrátane útočníka. Prompt injection je pokus vložiť do takého obsahu pokyny, ktoré systém odvedú od zadania používateľa. Anthropic preto odporúča izolované prostredie, minimálne oprávnenia a ľudské potvrdenie pri zásahoch do účtu. Nejde iba o správnosť odpovede: pri nástroji schopnom konať môže chyba viesť aj k odoslaniu údajov alebo nechcenej zmene.
Pre prevádzkovateľov webov z toho vyplýva praktická úloha: jasne opísať dostupné funkcie, ich vstupy a hranice oprávnení. Používateľ zase potrebuje rozumieť tomu, či agent iba pripravuje návrh, alebo už vykonáva záväzný úkon. Dokumentácia Googlu počíta pri citlivých operáciách, napríklad nákupe, s možnosťou vyžiadať potvrdenie. Rozvoj agentického webu tak závisí aj od toho, ako zrozumiteľne jednotlivé služby oddelia prípravu úlohy od jej vykonania.