Mnoho záhradkárov zalievania každý deň po trochu — a práve to môže byť chyba. Keď sa pôda navlhčí len do malej hĺbky, korene rastlín nemajú dôvod rásť hlbšie. Zostávajú pri povrchu, kde sú náchylnejšie na výkyvy teploty aj rýchle vysychanie. Výsledkom sú rastliny, ktoré síce vyzerajú živo, no pri prvej vlne horúčav rýchlo strácajú silu.
Účinnejší prístup je zaliať menej často, ale zakaždým výdatne — tak, aby voda prenikla do hĺbky aspoň 20 až 30 centimetrov. Korene sa za vodou vydajú hlbšie do pôdy, kde je vlhkosť stabilnejšia a teplota vyrovnanejšia. Takto vychované rastliny znášajú sucho podstatne lepšie.
Dôležitý je aj čas zalievania. Ráno je spravidla najvhodnejší moment — voda sa vsákne skôr, ako slnko začne silno páliť, a listy majú čas oschnúť do večera. Mokré listy v noci sú totiž ideálnym prostredím pre plesne a hubové choroby. Večerné zalievanie nie je zakázané, no ak sa vám to pravidelne opakuje, sledujte, či sa na listoch neobjavujú škvrny alebo sivý povlak.
Ako zistíte, či rastliny skutočne potrebujú vodu? Nespoliehajte sa len na pohľad — povrch pôdy môže byť suchý, zatiaľ čo v hĺbke je stále dosť vlhkosti. Zastrčte prst alebo drevenú tyčku do zeme do hĺbky asi 5 až 8 centimetrov. Ak je pôda v tejto hĺbke stále mierne vlhká, zalievanie môžete odložiť. Ak je suchá a sypká, je čas siahnuť po kanve alebo spustiť závlahu.
Frekvencia zalievania závisí aj od druhu pôdy. Ľahká piesočnatá pôda vodu rýchlo prepúšťa a vyžaduje zalievanie častejšie, hlinená pôda si vlhkosť drží dlhšie. Pomôže aj pravidelné mulčovanie — vrstva organického materiálu na povrchu pôdy spomaľuje odparovanie a udržuje vlhkosť tam, kde ju korene potrebujú.
Záhrada nie je stroj s presným rozvrhom. Sledujte počasie, stav pôdy aj samotné rastliny — a zalievajte podľa toho, čo vidíte, nie podľa kalendára.