Nemecká politika dostala ďalší výrazný otras. V Meklenbursku-Predpomoransku získala podľa predbežných výsledkov AfD približne 38,3 percenta hlasov a predstihla SPD ministerskej predsedníčky Manuely Schwesigovej, ktorá skončila okolo 35,4 percenta. Obe strany výrazne odskočili zvyšku poľa, pričom najväčší prepad zaznamenala CDU kancelára Friedricha Merza. Tá klesla na približne 4,9 percenta, teda pod päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do krajinského parlamentu. Merz po zverejnení výsledkov označil situáciu za „katastrofu“, no zároveň povedal, že vo funkcii kancelára zostáva a chce pokračovať vo svojom reformnom programe.
Pre AfD ide už o druhé prvé miesto v krajinských voľbách počas septembra a ďalší dôkaz jej rastúcej sily najmä vo východnej časti krajiny. Samotné volebné víťazstvo však automaticky neznamená, že AfD bude aj vládnuť. Ostatné hlavné strany naďalej odmietajú s AfD vstupovať do koalícií a Manuela Schwesigová spoluprácu s touto stranou opätovne vylúčila. O budúcej vláde preto rozhodnú až koaličné rokovania a konečné rozdelenie mandátov.
Úplne iný výsledok priniesol Berlín. V nemeckej metropole sa podľa predbežných výsledkov stala prvýkrát najsilnejšou stranou Die Linke, ktorá získala približne 25 percent hlasov. CDU skončila druhá, AfD dosiahla viac než 16 percent a posilnila aj v tradične liberálnejšom mestskom prostredí. Linke v Berlíne ťažila najmä z tém dostupného bývania, rastúcich nájmov a kritiky veľkých prenajímateľov. Výsledok tak ukazuje, že nespokojnosť nemeckých voličov sa nepresúva iba doprava, ale v niektorých mestských oblastiach aj výrazne doľava.
Pre Merza sú tieto voľby nepríjemné aj preto, že prichádzajú v čase nízkej popularity jeho vlády a nespokojnosti s reformami v oblasti dôchodkov, daní či zdravotníctva. V Meklenbursku-Predpomoransku sa k tomu pridali vysoké životné náklady, ceny energií a kritika nemeckej podpory Ukrajiny. Výsledky v oboch krajinách preto nie sú iba regionálnou záležitosťou, ale aj ďalším signálom rastúcej nespokojnosti s federálnou politikou.
Voľby zároveň ukazujú rastúcu polarizáciu Nemecka. Kým vo východnej spolkovej krajine vyhrala AfD, v hlavnom meste dominovala Linke. Tradičné stredové strany CDU a SPD oslabili, hoci z odlišných dôvodov. Pre Európsku úniu je vývoj dôležitý aj preto, že Nemecko zostáva jej najväčšou ekonomikou a jedným z kľúčových politických hráčov. Slabšia pozícia federálnej vlády môže sťažiť presadzovanie domácich reforiem aj spoločných európskych rozhodnutí v témach ako rozpočet, energetika, migrácia či podpora Ukrajiny. Zatiaľ však stále platí, že ide o predbežné výsledky a konečný politický obraz bude jasnejší až po potvrdení výsledkov a zostavení nových krajinských vlád.