Ruská vládna strana Jednotné Rusko, ktorá je úzko spojená s prezidentom Vladimirom Putinom, podľa takmer kompletných výsledkov opäť jednoznačne vyhrala parlamentné voľby. Po sčítaní viac než 95 percent hlasov získala približne 57,8 percenta, čo je výrazne viac než 49,8 percenta vo voľbách v roku 2021. Predbežné rozdelenie mandátov jej dáva približne 355 zo 450 kresiel, takže si udrží ústavnú väčšinu.
Výsledok však treba čítať v kontexte veľmi obmedzenej politickej súťaže. Väčšina kandidátov, ktorí otvorene odmietajú vojnu proti Ukrajine, sa do volieb vôbec nedostala. Najvýraznejším príkladom je liberálna strana Jabloko, ktorej celonárodná kandidátka bola pred voľbami vyradená po rozhodnutí ruského Najvyššieho súdu. Niektorí kandidáti strany však mohli zostať v jednotlivých obvodoch a Jabloko zároveň získalo malý regionálny úspech v Novgorode.
Do Dumy sa podľa predbežných výsledkov dostávajú aj komunisti, nacionalistická LDPR a strana Noví ľudia. Tieto strany síce formálne tvoria opozíciu, no pri mnohých kľúčových hlasovaniach v posledných rokoch podporovali hlavné kroky Kremľa vrátane vojny na Ukrajine. Práve preto viaceré nezávislé médiá a analytici upozorňujú, že reálna politická súťaž bola výrazne obmedzená.
OSCE navyše voľby nesledovala. Ruské úrady organizáciu na pozorovanie hlasovania nepozvali, čo OSCE označila za porušenie dlhodobých záväzkov Ruska voči transparentnosti volieb. Kremľom kontrolovaná volebná komisia naopak uviedla, že hlasovanie prebehlo korektne a bez systémových problémov.
Prezident Putin ešte pred voľbami otvorene prezentoval hlasovanie ako test podpory svojej politiky a vojny na Ukrajine. Výsledok preto môže Kremeľ využívať ako argument, že má na pokračovanie súčasného kurzu spoločenský mandát. Takýto záver je však sporný vzhľadom na obmedzenú politickú konkurenciu, absenciu väčšiny protivojnových kandidátov a nedostatok nezávislého medzinárodného dohľadu.
Volebná účasť podľa oficiálnych údajov dosiahla približne 59 percent. Hlasovanie sa konalo aj na okupovaných ukrajinských územiach, čo Kyjev a väčšina medzinárodného spoločenstva považujú za nezákonné. Rusko tieto územia považuje za súčasť svojej federácie.
Výsledok tak nemení základné rozloženie moci v Moskve. Jednotné Rusko zostáva dominantnou politickou silou a Putin si zachováva parlament, ktorý mu umožňuje presadzovať zákony bez potreby dohody s opozíciou. Otázkou zostáva skôr to, ako bude Kremeľ výsledok interpretovať a či ho využije na ďalšie vojenské, ekonomické alebo vnútropolitické kroky.