Prieskum, ktorý zverejnila Európska komisia, sa zameral na malé a stredné podniky a väčšie spoločnosti strednej veľkosti. Ďalších 21 % opýtaných firiem plánuje umelú inteligenciu alebo automatizované systémy využívať v budúcnosti. Výsledky preto ukazujú rastúci záujem o tieto technológie, no neznamenajú, že ich firmy už plošne zaviedli do každodennej prevádzky.
Pod označením automatizované riadenie práce sa skrývajú napríklad systémy, ktoré pomáhajú prideľovať úlohy, pripravovať rozpisy služieb alebo vyhodnocovať výkon. Nemusia pritom vždy využívať umelú inteligenciu. Z opýtaných podnikov uviedlo 47 % použitie týchto technológií pri zákazníckych službách, 36 % pri sledovaní výkonu a produktivity a 30 % v logistike, plánovaní či rozpisovaní práce.
Až 61 % firiem uviedlo, že im tieto nástroje pomáhajú pri rozhodovaní. Podľa odpovedí podnikov však v 90 % prípadov prijímajú konečné rozhodnutia ľudia; plne automatizované rozhodovanie uviedli 2 %. Tento rozdiel je podstatný najmä pri rozhodnutiach, ktoré môžu ovplyvniť pracovné podmienky zamestnancov.
Dôvera má svoje hranice. Takmer polovica opýtaných spoločností, 49 %, uviedla, že umelej inteligencii alebo automatizovaným systémom nedôveruje pri rozhodovaní o pracovnej sile a personálnych otázkach. Širšiemu využívaniu podľa prieskumu bránia aj vysoké investičné náklady, právna neistota a nedostatok odborných znalostí.
Výsledky ukazujú, že európske podniky hľadajú pre AI praktické využitie, zároveň však opatrne pristupujú k jej úlohe pri riadení ľudí. Európska komisia pripravuje návrh opatrení v oblasti kvalitných pracovných miest, ktorý sa má venovať aj algoritmickému riadeniu práce. Jeho konečná podoba zatiaľ nie je schválená.