AI Act rozlišuje medzi poskytovateľom a nasadzujúcim subjektom. Poskytovateľ systém vyvíja alebo si ho nechá vyvinúť a uvádza ho na trh pod vlastným menom. Firma, ktorá používa hotový nástroj napríklad na prípravu e-mailov, preklady či marketing, je spravidla nasadzujúcim subjektom. Presné povinnosti závisia od úlohy firmy, funkcie nástroja a spôsobu jeho použitia. Čo si má malá firma skontrolovať
1. Kto vo firme používa AI a na čo? Spíšte si nástroje a činnosti, pri ktorých ich zamestnanci využívajú. Jednoduchý prehľad pomôže odhaliť aj používanie firemných údajov v aplikáciách, o ktorých vedenie nevie. 2. Rozumejú zamestnanci obmedzeniam nástroja? Pravidlá o AI gramotnosti sa uplatňujú od 2. februára 2025 a neskôr boli upravené. Firmy majú prijímať opatrenia na podporu primeranej gramotnosti ľudí, ktorí s AI pracujú v ich mene. Pre malú firmu môže byť praktickým krokom stručné školenie o overovaní odpovedí, ochrane údajov a bezpečnom používaní. Forma má zohľadňovať konkrétnu prácu a skúsenosti ľudí. 3. Aké údaje do AI vkladáte? Nastavte pravidlá pre osobné údaje, zákaznícke dokumenty a obchodné tajomstvá. AI Act nenahrádza GDPR ani pravidlá dôvernosti: pred vložením údajov je potrebné posúdiť účel spracúvania, podmienky poskytovateľa a ďalšie povinnosti podľa ochrany osobných údajov. Praktické riešenie môže byť používanie anonymizovaných príkladov tam, kde postačujú. 4.Vie zákazník, že komunikuje s AI? Ak firma nasadí chatbota na web, mala by preveriť, či je upozornenie na interakciu s AI jasné. AI Act túto povinnosť ukladá predovšetkým poskytovateľovi systému; neuplatní sa, ak je povaha interakcie z okolností zjavná. Jednoduché označenie chatbota je praktický spôsob, ako predísť nejasnostiam. 5.Čo zverejňujete? Od 2. augusta 2026 sa uplatňujú pravidlá transparentnosti pre určité typy obsahu. Firma, ktorá zverejní AI vytvorený alebo upravený obraz, zvuk či video predstavujúce deepfake – teda obsah, ktorý môže pôsobiť ako autentické zobrazenie skutočnej osoby, miesta alebo udalosti – musí jeho umelý pôvod alebo úpravu oznámiť. Pri zjavne umeleckom, satirickom či fiktívnom diele sa informácia uvádza primeraným spôsobom. Pri texte je pravidlo užšie. Označenie sa týka AI vytvoreného alebo upraveného textu zverejneného na informovanie verejnosti o veciach verejného záujmu. Výnimka platí, ak text prešiel ľudskou kontrolou alebo redakčným dohľadom a za jeho zverejnenie nesie redakčnú zodpovednosť fyzická či právnická osoba. AI Act teda neprikazuje označiť každý reklamný text alebo každú ilustráciu len preto, že pri ich tvorbe pomohla AI. Iné právne či zmluvné povinnosti však môžu platiť. Samostatne treba preveriť použitie AI pri nábore, hodnotení zamestnancov alebo iných rozhodnutiach s významným dosahom na ľudí. Niektoré takéto systémy môžu patriť medzi vysokorizikové. Po zmene európskych pravidiel sa hlavná časť povinností pre samostatné vysokorizikové systémy uplatní od 2. decembra 2027; to však neodkladá už účinné zákazy či pravidlá transparentnosti. Napríklad rozpoznávanie emócií na pracovisku je zakázané s úzkymi výnimkami pre zdravotné alebo bezpečnostné účely. Na Slovensku vláda pripravila návrh zákona, ktorý má rozdeliť kompetencie štátu pri AI a dátovej regulácii. Podľa dostupného záznamu Národnej rady je návrh v legislatívnom procese, preto ho zatiaľ nemožno prezentovať ako hotový systém dohľadu. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie počíta s využitím existujúcich štátnych štruktúr. Európske nariadenie sa pritom uplatňuje priamo aj na Slovensku.