Technologické spoločnosti sa v posledných rokoch pustili do bezprecedentného budovania infraštruktúry pre umelú inteligenciu. Microsoft, Alphabet, Amazon, Meta a ďalší hráči investujú obrovské sumy do dátových centier, akcelerátorov, serverov, sietí a energetických zdrojov. Reuters upozorňuje, že ďalšia fáza AI boomu preto nebude iba technologickým súbojom o výkonnejší model. Čoraz viac pôjde o ekonomiku celého systému a schopnosť premeniť vysoké kapitálové výdavky na udržateľné príjmy.
Rozmery potrebnej infraštruktúry ukazujú dlhodobé prognózy. Analýzy citované Reuters odhadujú, že kumulatívne globálne investície do dátových centier môžu do roku 2050 prekročiť 30 biliónov dolárov. Nejde teda o peniaze už minuté na AI ani o účet splatný v najbližších rokoch. Je to projekcia investícií počas približne štvrťstoročia a jej výsledok bude závisieť od rýchlosti rastu AI, cien hardvéru, energetickej náročnosti aj budúceho dopytu.
Dátové centrum pritom nie je iba hala plná grafických procesorov. Potrebuje pozemok, chladiace systémy, transformátory, vysokokapacitné elektrické prípojky, záložné zdroje, optické siete a predovšetkým obrovské množstvo elektriny. S rastúcim výkonom AI systémov preto technologické firmy uzatvárajú dlhodobé energetické kontrakty a zaujímajú sa o jadrovú energetiku, plyn aj obnoviteľné zdroje. Úzkym miestom ďalšieho rastu sa v niektorých regiónoch môže stať skôr dostupnosť elektrickej energie a pripojenia do siete než samotné čipy.
Ekonomická otázka je jednoduchá, odpoveď však zatiaľ nie. Dokáže AI zarobiť dostatok peňazí, aby tieto investície ospravedlnila? Firmy už generujú príjmy z platených AI asistentov, podnikových licencií, cloudových služieb, programátorských nástrojov a API. Zároveň však musia znášať vysoké náklady nielen na trénovanie nových modelov, ale aj na ich každodennú prevádzku pre stovky miliónov používateľov.
Práve tu sa AI líši od mnohých predchádzajúcich softvérových vĺn. Po vytvorení klasického programu môže byť obsluha ďalšieho používateľa relatívne lacná. Generatívna AI však pri každej požiadavke potrebuje výpočtový výkon. Čím viac ľudí službu používa a čím náročnejšie úlohy model rieši, tým viac výpočtových zdrojov spotrebúva. Technologické firmy preto súčasne pracujú na znižovaní ceny inferencie – teda samotného používania už vytrénovaného modelu.
Investori budú preto čoraz pozornejšie sledovať rozdiel medzi dvoma číslami: koľko technologické firmy do AI investujú a koľko nových príjmov im AI skutočne prináša. Ak sa umelá inteligencia stane základnou vrstvou firemného softvéru, programovania, vyhľadávania, reklamy a automatizácie, dnešné investície môžu vytvoriť infraštruktúru podobne významnú ako cloud computing. Ak bude monetizácia pomalšia, firmy môžu zostať s obrovským množstvom drahého hardvéru a dátových centier, ktorých ekonomická návratnosť bude slabšia, než dnes očakávajú.
Zároveň nie je isté, že dnešná spotreba výpočtového výkonu bude rásť rovnakým tempom celé desaťročia. Čipy sú efektívnejšie, modely sa optimalizujú a menšie systémy dokážu zvládať úlohy, na ktoré boli ešte nedávno potrebné podstatne väčšie modely. Aj preto treba dlhodobé odhady v desiatkach biliónov dolárov vnímať ako scenáre, nie ako istý účet za budúcnosť AI.
AI boom sa tak dostáva do novej fázy. Prvé roky boli predovšetkým súbojom o najvýkonnejší model a najväčší technologický náskok. Teraz sa k nemu pridáva oveľa prozaickejšia otázka: kto dokáže z umelej inteligencie vybudovať biznis, ktorý zaplatí servery, čipy, elektrinu a dátové centrá potrebné na jej fungovanie. Odpoveď môže rozhodnúť o tom, ktoré firmy budú patriť medzi víťazov súčasnej investičnej vlny.