Arménsky premiér Nikol Pašinjan v pondelok 24. augusta pri prezentovaní vládneho programu na roky 2026 až 2031 pred Národným zhromaždením v Jerevane oznámil, že Arménsko čoskoro začne proces podania oficiálnej žiadosti o členstvo v Európskej únii.
Podľa Pašinjana bude postup nasledovný: Arménsko najskôr podá formálnu žiadosť, následne počká na odpoveď z Bruselu, s Úniou dohodne plán ďalšieho postupu pri prístupových rokovaniach – a až potom sa uskutoční celoštátne referendum o samotnom členstve. Referendum tak nie je prvým krokom procesu, ale jeho dôležitým medzníkom, ktorý príde až po tom, čo bude jasnejšia reálna perspektíva vstupu.
Premiér zároveň pripomenul, že arménsky parlament už v marci 2025 schválil zákon o spustení procesu smerovania krajiny k členstvu v EÚ, ktorý vznikol ako občianska iniciatíva podporená viac než 60-tisíc podpismi. Samotné podanie žiadosti však dovtedy nenasledovalo.
Krok prichádza v kontexte narastajúceho napätia medzi Jerevanom a Moskvou. Arménsko je v súčasnosti členom Ruskom vedenej Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO) aj Eurázijskej ekonomickej únie (EAEU), no Pašinjan poukázal na to, že obmedzenia, ktoré Rusko uvalilo na export arménskeho tovaru, sú podľa neho v rozpore s vlastnými pravidlami EAEU – čo označil za krízu tohto zoskupenia. Premiér zároveň pripomenul spoločné vyhlásenie lídrov štyroch krajín EAEU z 29. mája tohto roka, v ktorom vyjadrili podporu tomu, aby sa v Arménsku v čo najkratšom čase uskutočnilo celoštátne referendum o možnom vstupe do EÚ alebo zotrvaní v EAEU – tento krok Pašinjan označil za „priateľské gesto“.
Napriek posunu smerom k Únii premiér zdôraznil, že Arménsko zatiaľ zostane členom CSTO, kým sa voľba medzi ruskou alianciou a EÚ nestane „nevyhnutnou“. Podľa jeho slov boli po dve storočia arménsko-ruské vzťahy postavené na chápaní Ruska ako garanta bezpečnosti arménskeho ľudu a štátu – udalosti z rokov 2021 až 2023, teda vrátane vojen s Azerbajdžanom o Náhorný Karabach, však podľa premiéra ukázali, že Rusko môže mať pri plnení tejto úlohy v dôsledku vlastných bezpečnostných výziev výrazné obmedzenia.
Krok nadväzuje na dlhodobejší posun Arménska smerom na Západ po rozpade vzťahov s Moskvou v súvislosti s vojnami o Náhorný Karabach – Jerevan s EÚ už má uzavretú Komplexnú a rozšírenú partnerskú dohodu (CEPA), prebieha dialóg o liberalizácii vízového režimu a v máji 2026 sa konal prvý samit EÚ – Arménsko.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v minulosti reagoval, že úmysel vstúpiť do EÚ je „suverénnym právom“ krajiny, zároveň však upozornil, že Arménsko nemôže byť súčasne členom EÚ aj EAEU.