Európsky komisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen v liste adresovanom ministrom energetiky členských štátov vyzval vlády, aby zvážili prijatie alebo pokračovanie opatrení, ktoré pomôžu dopĺňať zásobníky alebo znížia dopyt po plyne a elektrine. List je datovaný 25. septembra 2026. Nejde pritom o nariadenie povinných úspor pre domácnosti alebo podniky, ale o výzvu členským štátom, aby podľa svojej situácie využili vhodné opatrenia.
Dôvodom je napätá situácia na globálnych energetických trhoch a nižšie zásoby plynu v Európe pred začiatkom vykurovacej sezóny. Podľa údajov citovaných Euronews boli európske zásobníky koncom septembra naplnené približne na 70 percent, čo bolo asi o 12 percentuálnych bodov menej ako v rovnakom období minulého roka. Situáciu komplikuje napätie na Blízkom východe a konkurencia medzi Európou a Áziou o dodávky skvapalneného zemného plynu LNG.
Komisia argumentuje, že obmedzenie spotreby môže pomôcť nielen zásobám, ale aj cenám. Nižšia spotreba elektriny najmä počas špičky môže znížiť množstvo plynu spaľovaného v plynových elektrárňach. Brusel pripomína skúsenosti z energetickej krízy v roku 2022, keď členské štáty využívali dobrovoľné znižovanie spotreby, presúvanie odberu mimo špičky či úsporné opatrenia vo verejných budovách.
Jørgensen však podľa znenia listu nežiada zavedenie povinných celoeurópskych limitov. Komisia poukazuje najmä na dobrovoľné a vopred pripravené opatrenia. Členské štáty majú zároveň vlastné núdzové plány pre prípad, že by sa situácia výraznejšie zhoršila, pričom tie môžu obsahovať aj podstatne zásadnejšie opatrenia.
Napriek rastúcemu tlaku na ceny Komisia zatiaľ nehovorí o bezprostrednej hrozbe nedostatku plynu. Po zasadnutí Koordinačnej skupiny pre plyn 24. septembra Komisia a členské štáty zopakovali, že dodávky plynu do EÚ zostávajú stabilné. Zároveň potvrdili, že zásoby sú v porovnaní s historickými úrovňami nižšie a situáciu treba ďalej pozorne sledovať.
Brusel teda zatiaľ nevyhlasuje energetickú núdzu, no pred zimou sa snaží vytvoriť väčšiu rezervu. Výsledkom môže byť návrat viacerých úsporných opatrení známych z predchádzajúcej energetickej krízy, ich konkrétna podoba však bude závisieť od rozhodnutí jednotlivých členských štátov a ďalšieho vývoja cien a dodávok.