Nezávislý Kongresový rozpočtový úrad (CBO) zverejnil doteraz najkomplexnejší nezávislý odhad nákladov vojny USA proti Iránu — do 1. augusta 2026 dosiahli podľa úradu približne 38 miliárd dolárov, s ďalšími očakávanými nákladmi vo výške 2 až 3 miliardy dolárov mesačne. Odhad nezahŕňa všetky škody na vojenských základniach ani dlhodobú starostlivosť o veteránov, takže konečná suma bude v skutočnosti vyššia. CBO tiež upozornil, že obnova spotrebovaných zásob munície — najmä protiraketových systémov a presne navádzaných bômb, ktoré americké sily počas konfliktu použili vo veľkom rozsahu — môže trvať najmenej päť rokov.
Zverejnenie nezávislého odhadu prichádza po mesiacoch sporu o skutočnú cenu konfliktu. Pentagon svoje vlastné čísla počas roka postupne zvyšoval — koncom apríla hovoril o 25 miliardách dolárov, v polovici mája o takmer 29 miliardách, a v júli minister obrany Pete Hegseth pred Senátnym výborom pre rozpočet uviedol už 37,5 miliardy dolárov. Demokratickí senátori vrátane Marka Kellyho, Alexa Padillu a Richarda Blumenthala už v máji listom priamo požiadali CBO, aby do svojho odhadu zahrnul aj nezávislé analýzy, keďže podľa nich sa Pentagonove čísla výrazne líšili od odhadov externých analytikov a investigatívnych novinárov. Nezávislý odhad CBO tak predstavuje snahu Kongresu získať presnejší obraz o skutočných nákladoch konfliktu, ktorý si administratíva podľa kritikov doteraz interpretovala vo svoj prospech.
CBO zároveň odhadol, že konflikt môže v prvom štvrťroku 2027 zvýšiť infláciu približne o 0,5 percentuálneho bodu — čo priamo prepája vojenský konflikt s dopadom na bežné domácnosti prostredníctvom drahších energií a tovarov. Ide o ďalšie z viacerých ekonomických dôsledkov vojny, ktoré sme v predchádzajúcich týždňoch dokumentovali — od krízy okolo saudského ropovodu East-West cez zvýšené ceny ropy až po pokles európskych akciových trhov.
Rastúce náklady vojny majú dôsledky presahujúce samotný rozpočet Pentagonu — priamo ovplyvňujú schopnosť USA reagovať na prípadné ďalšie krízy vo svete, keďže zásoby kľúčovej munície budú podľa CBO doplnené až o niekoľko rokov. Pre Slovensko a EÚ má táto správa skôr nepriamy dosah, predovšetkým cez ceny ropy, infláciu a širšiu transatlantickú bezpečnostnú spoluprácu, keďže oslabená kapacita USA rýchlo dopĺňať vlastné zásoby munície môže mať dôsledky aj pre spojencov spoliehajúcich sa na americkú vojenskú podporu.