Hlavnou novou posilou má byť lietadlová loď USS Theodore Roosevelt so sprievodnými vojnovými plavidlami a leteckým krídlom. Do oblasti má smerovať aj ďalšia skupina lodí s jednotkou americkej námornej pechoty. Po dokončení presunu by Spojené štáty mohli mať na Blízkom východe súčasne tri úderné skupiny lietadlových lodí, čo predstavuje mimoriadne vysokú koncentráciu námorných a leteckých síl.
Podľa amerických predstaviteľov citovaných viacerými médiami má nové nasadenie pridať približne 9 000 až 10 000 príslušníkov ozbrojených síl. Celkový počet amerických námorníkov a príslušníkov námornej pechoty viazaných na námorné sily v regióne by tak mohol prekročiť 20-tisíc. Presun lodí a personálu má prebiehať počas nasledujúcich týždňov.
Washington posilňuje svoju pozíciu po mesiacoch konfliktu s Iránom a opakovaných útokoch na americké a spojenecké ciele v regióne. Trump tento týždeň povedal, že intenzívnejšie útoky proti Iránu po novembrových voľbách do Kongresu sú možné. Neoznámil však rozhodnutie o novej vojenskej operácii ani jej prípadný rozsah.
Je preto dôležité odlišovať samotný presun síl od rozhodnutia zaútočiť. Nasadenie ďalších lietadlových lodí, stíhačiek a námornej pechoty dáva Washingtonu viac možností na obranu amerických jednotiek, ochranu lodnej dopravy alebo prípadné útočné operácie. Z dostupných informácií však nevyplýva, že by už bol vydaný rozkaz na novú rozsiahlu ofenzívu proti Iránu.
Napätie zároveň pokračuje okolo Hormuzského prielivu, jednej z najdôležitejších trás svetového obchodu s ropou a skvapalneným plynom. Irán v posledných mesiacoch podnikol útoky na plavidlá a americké základne, zatiaľ čo Spojené štáty a Izrael zasiahli iránske vojenské a jadrové ciele. Diplomatické pokusy o širšiu dohodu zatiaľ nepriniesli stabilné urovnanie konfliktu.
Teherán medzitým varuje, že prípadný ďalší rozsiahly americký útok by mohol vyvolať tvrdšiu odpoveď než v predchádzajúcich fázach konfliktu. Iránski predstavitelia podľa Reuters hovoria o možnosti rozšírenia odvety aj na amerických spojencov a ciele mimo bezprostredného priestoru Perzského zálivu. Ide však o varovanie iránskej strany, nie o potvrdený plán konkrétnej operácie.
Vojenské posilňovanie má význam aj pre energetické trhy. Ropa zostáva nad hranicou 100 dolárov za barel a obchodníci pozorne sledujú každý krok, ktorý by mohol ohroziť dopravu cez Hormuzský prieliv. Európa zároveň zápasí s vysokými cenami nafty a rokuje o možnom uvoľnení strategických zásob palív.
Najnovší americký presun preto zvyšuje vojenskú pripravenosť Spojených štátov, ale sám osebe ešte neznamená začiatok novej fázy vojny. Ďalší vývoj bude závisieť od rozhodnutí Washingtonu, reakcie Iránu a od toho, či sa podarí obnoviť diplomatické rokovania.