Ceny ropy sa v pondelok 31. augusta 2026 vrátili nad psychologicky dôležitú hranicu 90 dolárov za barel po tom, čo americké sily počas víkendu zasiahli dva iránske raketové odpaľovače na ostrove Larak. Podľa amerického Ústredného veliteľstva (CENTCOM) boli jednotky Islamského revolučného gardového zboru (IRGC) pozorované pri príprave na odpálenie rakiet s morskými mínami do Hormuzského prielivu.
Ropa Brent s dodaním v novembri v pondelok ráno posilnila približne o 1,5 až 2,2 %, na úroveň medzi 89,46 a 90,07 dolára za barel — podľa dát agentúry The National dosiahla o 7:19 miestneho času v Dubaji hodnotu 90,07 dolára, čo predstavovalo nárast 2,24 %. Americká ropa WTI s dodaním v októbri pripísala približne 1,4 až 1,5 %, na úroveň okolo 84,60 dolára za barel, pričom podľa niektorých zdrojov sa v priebehu dňa priblížila k strednej hodnote 84 dolárov.
Podľa amerických predstaviteľov mal útok zabrániť ďalšiemu pokusu o zamínovanie prielivu — americké sily len nedávno dokončili čistenie medzinárodne uznávaných lodných trás v prielive od predchádzajúcich iránskych mín, takže príprava na ďalšie mínovanie predstavovala podľa Pentagonu bezprostrednú hrozbu pre obchodnú lodnú dopravu. Irán ponúkol odlišnú verziu udalostí — hovorca IRGC generál Hossein Mohebi útok označil za "fatálnu chybu Trumpovho režimu počas hospodárskej vojny" a sľúbil odvetu. Iránske médiá informovali o mŕtvych a zranených, polooficiálne zdroje hlásili výbuchy v okolí ostrova Larak. Podľa dostupných správ bol terčom aj ostrov Kharg, cez ktorý prechádza približne 90 % iránskeho vývozu ropy s kapacitou 7 miliónov barelov denne.
Ide o prvý verejne potvrdený priamy americký útok na iránske pozície od konca júla — teda po mesiaci, počas ktorého sa Washington sústredil skôr na ekonomický nátlak formou sankcií než na priame vojenské údery. Americký minister financií Scott Bessent v tejto súvislosti uviedol: "Začíname s bankami a hovoríme im, že nie je v poriadku disponovať iránskymi peniazmi a pomáhať režimu" — signál, že USA plánujú ďalej stupňovať tlak aj na obchodných spojencov Iránu.
Zaujímavé je, že napriek eskalácii cez víkend iránsky predstaviteľ v piatok pred útokom uviedol, že obnovenie diplomacie s USA "nie je nemožné" po konštruktívnych rozhovoroch s Katarom, ktorý v konflikte vystupuje ako sprostredkovateľ. Podľa dostupných správ navyše cez Hormuz aj napriek chýbajúcej mierovej dohode medzi Washingtonom a Teheránom naďalej prúdi približne 6 až 8 miliónov barelov ropy denne.
Pondelkový skok cien predstavuje výrazný obrat oproti vývoju z predchádzajúceho týždňa. Ešte v piatok 28. augusta klesla cena Brentu na 89,30 dolára za barel, čím si za týždeň pripísala stratu presahujúcu 5 % — obchodníci vtedy čoraz viac vnímali situáciu okolo Iránu skôr ako ekonomicko-sankčnú konfrontáciu než ako bezprostrednú hrozbu pre fyzické dodávky. K poklesu vtedy prispeli aj zlepšujúce sa toky ropy cez Hormuz a navrhovaný iránsko-ománsky koridor. Podľa odhadu Goldman Sachs sa vývoz ropy z Perzského zálivu zotavil na približne 15 až 16 miliónov barelov denne — stále výrazne pod predkonfliktnou úrovňou 22 až 24 miliónov barelov, no oveľa viac než marcové minimum 5 až 6 miliónov barelov. Irán a Omán sa medzičasom dohodli na rámci delenia príjmov z prielivu, hoci Teherán zdôraznil, že to neznamená okamžité obnovenie plnej lodnej dopravy.
Celkovo zostáva vývoj cien ropy počas šiestich mesiacov vojny mimoriadne volatilný — Brent v apríli krátkodobo dosiahol vnútrodenné maximum okolo 126 dolárov za barel, než sa vďaka diplomatickému úsiliu vrátil nižšie. Pondelkový skok späť nad 90 dolárov tak ukazuje, aké krehké zostáva aktuálne zlepšenie situácie a ako rýchlo dokáže jediný incident opäť obrátiť trhový sentiment.
Pre Európu vrátane Slovenska má vývoj cien ropy priamy dosah na ceny pohonných látok a širšiu infláciu — opätovný rast cien ropy môže znamenať dodatočný tlak na ceny benzínu a nafty práve v čase, keď sú palivá na Slovensku už teraz na viacročných maximách.