Priemyselné objednávky v Nemecku vzrástli v júli medzimesačne o 2,5 % po sezónnom očistení, uviedol štatistický úrad Destatis. Analytici v prieskume Reuters pritom očakávali rast len o 0,3 %. Údaje za jún boli zároveň revidované smerom nahor — na rast o 3,7 % namiesto pôvodne uvádzaných 3,1 %. V menej kolísavom trojmesačnom porovnaní boli nové objednávky za obdobie máj až júl o 2,9 % vyššie než v predchádzajúcich troch mesiacoch.
Rast bol takmer výlučne ťahaný kategóriou, ktorú štatistický úrad označuje ako "výroba ostatných dopravných prostriedkov" — teda lietadlá, lode, železničné vozidlá a vojenská technika. Objednávky v tomto segmente medzimesačne vzrástli až o 126,4 %, konkrétne vďaka veľkým zákazkám na lode, železničné vozne a lietadlá.
Viaceré nemecké ekonomické inštitúty tento týždeň zvýšili svoje prognózy rastu na rok 2026. Inštitút Ifo zdvihol odhad na 1,4 %, kielsky inštitút IfW pre svetovú ekonomiku (IfW) zvýšil prognózu na podobnú úroveň — oba inštitúty tak čakajú výrazne vyšší rast, než aký predpokladali ešte pred niekoľkými mesiacmi. Dôvodom je najmä zlepšujúci sa export a silnejšie fiškálne výdavky. Podľa odhadu Ifo majú vládne investície do infraštruktúry, klimatickej neutrality a obrany priniesť v roku 2026 fiškálny stimul vo výške približne 40 miliárd eur, teda 0,8 % HDP. Kancelár Friedrich Merz sa zaviazal v nasledujúcich rokoch požičať a investovať stovky miliárd eur na podporu ekonomiky, ktorá trpela slabým dopytom a silnou čínskou konkurenciou na kľúčových exportných trhoch.
Inštitúty zároveň upozorňujú na riziká — najmä slabšiu osobnú spotrebu v dôsledku rastúcich cien energií a štrukturálne oslabovanie konkurencieschopnosti, pričom očakávajú, že rast sa od roku 2027 opäť spomalí, keď efekt fiškálneho stimulu odznie.
Keďže Nemecko je najväčšou ekonomikou eurozóny a hlavným obchodným partnerom Slovenska, zlepšujúce sa priemyselné dáta a vyššie rastové prognózy predstavujú pozitívny signál aj pre slovenský export a dodávateľské reťazce naviazané na nemecký priemysel.