Rozpočet na 2027: druhý najvyšší deficit v histórii ČR
České ministerstvo financií v pondelok 31. augusta 2026 zverejnilo návrh štátneho rozpočtu na rok 2027 s príjmami 2,189 bilióna korún (nárast o 3,3 %) a výdavkami 2,578 bilióna korún (nárast o 6,2 %). Rozdiel medzi nimi, teda schodok, má dosiahnuť 389 miliárd korún — druhý najvyšší rozpočtový deficit v histórii samostatného Česka, prekonaný len covidovým rokom 2021 so schodkom 419,7 miliardy korún. Pre porovnanie, tohtoročný schválený deficit je 310 miliárd korún, čo znamená medziročný nárast o 79 miliárd korún.
Ministerka financií Alena Schillerová (ANO) na tlačovej konferencii po rokovaní vlády uviedla, že navrhovaný schodok zodpovedá 2,8 % HDP, čo je podľa jej slov pod očakávaným priemerom krajín EÚ (3,6 % HDP) a "hlboko pod úrovňou všetkých našich susedných krajín". Zvýšenie deficitu označila za dočasné a zdôvodnila ho najmä stavom zdravotníctva a vysokými cenami energií. "Prechodné zvýšenie schodku preto nemá absolútne žiadnu alternatívu," uviedla Schillerová s tým, že bez tohto kroku by Česku hrozila hospodárska stagnácia a v konečnom dôsledku vyššie celkové náklady.
Na investície má podľa ministerky smerovať takmer 290 miliárd korún, do zdravotnej starostlivosti má budúci rok pribudnúť 50 miliárd korún navyše. Výdavky na obranu majú dosiahnuť dve percentá HDP — samotná kapitola ministerstva obrany počíta so 191 miliardami korún, ďalšie 4 miliardy majú smerovať na obranu v iných kapitolách rozpočtu. Rozpočet zároveň počíta s navýšením platov o 36 miliárd korún a rekordným rozpočtom 49 miliárd korún pre vysoké školstvo.
Návrh vyvolal ostrú kritiku opozície aj časti verejnosti. Premiér Andrej Babiš (ANO) ešte pred mesiacom deklaroval, že deficit bude "výrazne pod hranicou 400 miliárd korún". Konečný návrh rozpočtu musí vláda predložiť Poslaneckej snemovni do konca septembra, sama Schillerová pripustila, že sa návrh ešte môže zmeniť.
HDP v 2. štvrťroku rástol o 1,9 %
Český štatistický úrad (ČSÚ) 28. augusta zverejnil spresnený odhad hospodárskeho rastu za druhý štvrťrok 2026. Hrubý domáci produkt očistený o cenové vplyvy a sezónnosť vzrástol medziročne o 1,9 % a medzikvartálne o 0,4 %. ČSÚ tak mierne znížil svoj pôvodný júlový odhad o 0,1 percentuálneho bodu, ktorý počítal s dvojpercentným rastom.
Medziročný rast pozitívne ovplyvnili predovšetkým výdavky na konečnú spotrebu domácností, ktoré vzrástli o 2,7 %, výdavky na konečnú spotrebu vládnych inštitúcií (+1 %) a tvorba hrubého fixného kapitálu, ktorá vzrástla až o 7,1 %. Saldo zahraničného obchodu sa znížilo o 20,5 miliardy na 99 miliárd korún. Negatívny vplyv na výsledok mala zmena stavu zásob, ktorá predstavovala 17,6 miliardy korún — čo bolo však o 17,9 miliardy menej než v rovnakom období predchádzajúceho roka. Riaditeľ sekcie menovej politiky Českej národnej banky (ČNB) Petr Sklenář poukázal práve na pokles zásob ako na hlavný dôvod, prečo hospodársky rast zaostal za prognózou centrálnej banky, ktorá počítala s medziročným rastom 2,2 %.
Medzikvartálny rast v druhom štvrťroku podporil najmä priemysel (+0,9 %), skupina odvetví obchodu, dopravy, ubytovania a pohostinstva (+0,4 %), peňažníctvo a poisťovníctvo (+2,7 %) a činnosti v oblasti nehnuteľností (+0,6 %). Darilo sa aj stavebníctvu (+0,3 %).
Priemysel v auguste zrýchlil najviac od apríla 2022
Index nákupných manažérov (PMI) pre český spracovateľský priemysel vzrástol v auguste na 54,1 bodu z júlových 52,2 bodu, informovala spoločnosť S&P Global. Ide o najvýraznejšie zlepšenie podmienok v sektore od apríla 2022 a súčasne aj najsilnejší prílev nových zákaziek od februára 2022. Hodnota indexu presiahla aj júnových 53,9 bodu, po ktorých v júli nasledovalo dočasné spomalenie. Úroveň 50 bodov v indexe predstavuje hranicu medzi rastom a poklesom sektora — PMI sa tak už niekoľko mesiacov drží bezpečne nad touto neutrálnou hranicou.
NKÚ upozorňuje na rast štátneho dlhu
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v pondelok 31. augusta vo svojom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu ČR za rok 2025 uviedol, že česká ekonomika v roku 2025 rástla rýchlejšie než priemer EÚ — HDP vzrástol o 2,6 % oproti európskemu priemeru 1,5 %. Zároveň sa však podľa úradu ďalej prehlbovalo zadlženie štátu. Štátny dlh vlani dosiahol 3,7 bilióna korún, za posledné desaťročie sa zvýšil o dva bilióny korún, a výdavky na jeho obsluhu vzrástli na 98 miliárd korún — od roku 2021 sa tak viac než zdvojnásobili.
Minuloročný štátny rozpočet skončil schodkom 290,7 miliardy korún, čo bolo oproti plánu o takmer 50 miliárd korún viac. K vyššiemu schodku podľa NKÚ prispeli aj nižšie než očakávané príjmy z predaja emisných povoleniek — namiesto plánovaných 30 miliárd korún štát získal len 13,7 miliardy korún.
Podľa prezidenta NKÚ Miloslava Kalu budúcu výkonnosť českej ekonomiky ohrozuje nízka produktivita práce, vysoká energetická náročnosť a starnutie populácie. Energetická náročnosť ČR je podľa úradu dvojnásobná oproti priemeru EÚ — v porovnaní s Nemeckom spotrebuje Česko na vytvorenie jednej jednotky HDP takmer 2,5-násobne viac energie.