Hormuzský prieliv patril pred vypuknutím vojny k najdôležitejším energetickým "hrdlám" na svete — podľa Medzinárodnej energetickej agentúry ním v roku 2025 prechádzalo približne 25 % svetového námorného obchodu s ropou a takmer 20 % svetového obchodu so skvapalneným zemným plynom (LNG), smerujúceho najmä do Číny, Indie, Japonska a Južnej Kórey. Po tom, čo USA a Izrael 28. februára 2026 spustili vojenské operácie proti Iránu a Irán následne dronmi, balistickými strelami a malými útočnými člnmi ohrozoval lode prechádzajúce prielivom, sa poistenie pre plavbu stalo nedostupným alebo neúmerne drahým a námorníci odmietali túto trasu podstupovať — prieliv sa tak podľa analýzy Brookings Institution stal fakticky uzavretým.
Najnovšie dáta zo sledovania lodnej dopravy potvrdzujú, že táto situácia sa výrazne nezlepšila ani sedem mesiacov od začiatku konfliktu. Podľa predbežných údajov spoločnosti Kpler klesol počet prechodov lodí cez prieliv vo štvrtok na sedem, oproti 11 predošlý deň — výrazne pod desaťdňový priemer 15. Americká blokáda platná od polovice júla navyše úplne zastavila iránsky vývoz surovej ropy, ktorý predtým fungoval aj napriek vojne v objeme približne 2 milióny barelov denne.
Napriek takmer ochromenej lodnej doprave sa podľa dnešnej analýzy Bloombergu vývoz ropných produktov cez prieliv pomaly zotavuje — podľa generálneho riaditeľa obchodnej spoločnosti Vitol Group Russella Hardyho a ďalších obchodníkov na konferencii v Singapure sa regiónom aktuálne prepravuje aspoň 1 milión barelov ropných produktov denne. Dáta od spoločnosti Vortexa sledujúcej tankery potvrdzujú podobné úrovne — v porovnaní so 4 miliónmi barelov denne pred vojnou (bez započítania skvapalneného propán-butánu) ide však stále len o štvrtinu predvojnového objemu. Práve toto pomalé tempo zotavovania je podľa Bloombergu dôvodom, prečo ceny palív zostávajú pre spotrebiteľov na celom svete zvýšené aj napriek tomu, že najintenzívnejšia fáza konfliktu už pominula.
Zaujímavým detailom z dnešných dát je aj to, že sa v prielive objavili dve prázdne plavidlá spojené s katarskou štátnou energetickou spoločnosťou QatarEnergy, a jedno jej plavidlo — Al Marrouna — 10. septembra prevzalo náklad LNG z terminálu Ras Laffan smerom do Pakistanu. Ide o teprv druhú známu zásielku LNG lodou spojenou s Katarom od konca júla, čo naznačuje, že aj najzraniteľnejší segment lodnej dopravy — preprava skvapalneného plynu — sa začína, hoci mimoriadne opatrne, vracať do prevádzky.
Podľa analýzy Svetovej banky spôsobilo narušenie Hormuzského prielivu najväčší šok na svetovom trhu s ropou v histórii — v marci tohto roka spôsobilo pokles globálnej ponuky ropy o 10,1 milióna barelov denne a vyhnalo cenu Brent na koniec marca o približne 65 % vyššie, na svoj historicky najvyšší mesačný nárast. Súčasný pokles lodnej dopravy tak zapadá do širšieho, stále pretrvávajúceho vzorca — aj sedem mesiacov po vypuknutí konfliktu zostáva jedna z najdôležitejších obchodných tepien sveta len zlomkom svojej bežnej kapacity.